CYIL vol. 11 (2020)

CYIL 11 (2020)

STRICT LIABILITY AS A LEGAL PROTECTING MECHANISM …

STRICT LIABILITY AS A LEGAL PROTECTING MECHANISM WITHIN THE INTERNATIONAL

NUCLEAR LIABILITY REGIME Marianna Novotná, Veronika Trojčáková

Abstract: The paper deals with civil-law issues of the nature of liability for damage caused by a nuclear incident. Primarily, the exclusion of fault as a guiding mechanism for establishing the liability of the operator is analysed, as provided by existing international conventions. In particular, the article points out those aspects of the objective nature of liability that serve to protect the injured subject but also presents those features which, to a certain extent, respect and reflect the interests of the nuclear operator as a responsible entity in order to balance out the interests of both parties. This effort to seek a balance between the interests of the injured party and the operator of the nuclear facility and in the wider context of the nuclear industry as a whole (or interests of society in the development of nuclear industry), has led to the principle of civil liability not based on the fault of the responsible entity (strict liability) with a possibility of this subject to avoid liability in those cases in which it does not seem fair to bear the responsibility at all or in its entirety. In this context, the leading determinants of no-fault liability principle of nuclear liability regime, its compensation schemes, sociological and legal grounds of its construction as well as liberation grounds are analysed. The simple existence of causation of damage and nuclear accident without necessity of proving negligence or any other type of fault on the part of the operator as an adequate basis for the operator’s strict liability is highlighted thus simplifying the litigation process eliminating potential obstacles, especially such as might exist with the burden of proof. Resumé: Príspevok sa z pohľadu zorného uhla civilného a medzinárodného práva zaoberá otázkami charakteru zodpovednosti za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, jedným zo zá- kladným prvkov ktorej je vylúčenie zavinenia ako vodiaceho mechanizmu ustálenia zodpo- vednosti dotknutého subjektu. Poukazuje predovšetkým na tie aspekty objektívnej povahy zodpovednosti, ktoré slúžia ochrane poškodeného subjektu, zároveň však prezentuje aj tie jej črty, ktoré v určitom rozsahu rešpektujú a reflektujú záujmy prevádzkovateľa jadrového za- riadenia ako zodpovedného subjektu za účelom vyvažovania záujmov oboch strán. Uvedená snaha o hľadanie rovnováhy medzi záujmami poškodeného a záujmami prevádzkovateľa jadrového zariadenia a v širšom kontexte jadrového priemyslu ako celku viedla k zakotve- niu princípu civilnoprávnej zodpovednosti nezaloženej na zavinení zodpovedného subjektu (sprísnená zodpovednosť) s možnosťou tohto subjektu zbaviť sa zodpovednosti v prípadoch, v ktorých sa nejaví ako spravodlivé jej uloženie resp. jej uloženie v celom rozsahu. V tomto kontexte sú analyzované základné determinanty zodpovednosti nezaloženej na zavinení ako vodiaceho princípu zodpovednostného jadrového práva, jej kompenzačné schémy, sociologic- ké a právne východiská jej konštrukcie ako aj dôvody zbavujúce zodpovedný subjekt povin- nosti nahradiť spôsobenú škodu. Do popredia v rámci výkladu vystupujú najmä predpoklady existencie samotnej kauzality medzi jadrovou udalosťou a vznikom jadrovej škody bez nevy- hnutnosti preukazovania nedbanlivosti alebo inej formy zavinenia na strane zodpovedného subjektu (prevádzkovateľa jadrového zariadenia) ako základných stavebných kameňov sprís- nenej zodpovednosti prevádzkovateľa, koncepcia ktorých vyplývajúca z medzinárodnoprávnej

357