CYIL vol. 12 (2021)

CYIL 12 (2021) RESTRICTING DIPLOMATIC PRIVILEGES IN THE PROTECTION OF PUBLIC HEALTH?… RESTRICTING DIPLOMATIC PRIVILEGES IN THE PROTECTION OF PUBLIC HEALTH? THE APPLICATION OF THE VIENNA CONVENTION IN THE TIMES OF PANDEMIC Michaela Sýkorová Abstract: The article raises an interesting question how the application of the 1961 Vienna Convention in current States practice has faced the ongoing pandemic when it comes to various restricting measures. Having imposed range of travel restrictions, curfew, forced quarantine or mandatory medical examination States have been challenged to find out the right way how to prevent and ensure the public health while still respecting the status and privileges of foreign diplomats. Although generally subject to the duty to respect the laws and regulations of the receiving States, those persons enjoy a special treatment, in comparison to the local population, and, in particular, are exempted from the enforcing jurisdiction of the territorial sovereign. Thus, the issue of lawfulness of restricting measures, mainly in the caveats of necessity and proportionality, is analysed, both generally and in relation to concrete measures. Notwithstanding the self-contained nature of diplomatic legal regime, the author does not limit herself to the interpretation of the Vienna Convention, but also points to subsequent and recent practice by States and aims to assess the discussed aspects from the perspective of the law of responsibility as well. Finally, the criteria of permissibility are tested against particular measures. The author eventually concludes in question whether States practice during the pandemic has altered the perception of diplomatic privileges and immunities and how the application of the 60-year-old Convention in such an unprecedent situation has been preserved. Resumé: Článok sa zaoberá otázkou interpretácie a aplikácie Viedenského dohovoru o dip- lomatických stykoch v kontexte pandemických opatrení proti šíreniu COVID-19 v súčas- nej praxi štátov. Článok z tohto hľadiska analyzuje nevyhnutnosť a proporcionalitu prijí- maných opatrení vo vzťahu k diplomatickým výsadám a imunitám. Napriek autonómnej povahe diplomatického práva sa autorka nesústreďuje len na výklad travaux préparatoires a príslušných ustanovení Viedenského dohovoru, ale skúma legálnosť opatrení aj v kontexte následnej praxe štátov a relevantnej judikatúry, ako aj z pohľadu pravidiel medzinárodnej zodpovednosti. Autorka ďalej poukazuje na povinnosť prijímajúceho štátu všemožne uľahčiť diplomatickej misii výkon jej funkcií na svojom území ako na všadeprítomný element a tiež na zákaz diskriminácie i dôležitosť reciprocity vo vzájomnom diplomatickom vzťahu dvoch štátov. Pripomína, že jednotlivé výsady a imunity poskytnuté misii a jej členom sú vyvá- žené povinnosťou diplomatov rešpektovať zákony a predpisy prijímajúceho štátu. Autorka napokon formuluje všeobecné kritériá ako indície pre určenie, ktoré konkrétne opatrenie je ešte v súlade s právom, a ktoré už zrejme prekračuje hranice legality. Také opatrenie nesmie byť na ujmu výsadám a imunitám, musí rešpektovať dôstojnosť a postavenie diplomata, má byť cielené uvážlivo za účelom dosiahnutia potrebného cieľa, na základe nevyhnutnosti a v primeranom rozsahu. Článok v závere formuluje zistenie, že Viedenský dohovor je aj v neľahkom období globálnej pandémie, šesťdesiat rokov od svojho prijatia, stále relevant-

3