CYIL vol. 14 (2023)

CYIL 14 (2023) APPLICATION OF EU SANCTIONS IN MEMBER STATES – CASE OF THE SLOVAK REPUBLIC APPLICATION OF EU SANCTIONS IN MEMBER STATES – CASE OF THE SLOVAK REPUBLIC Peter Matuška – Nikolas Sabján Abstract: In the last decades, sanctions (restrictive measures) have become an essential foreign and security policy tool of the European Union. With the immense surge of sanctions adopted against Russia after its invasion of Ukraine in February 2022, debates about various legal and institutional aspects of sanctions have been reinvigorated. However, the emphasis in the debate with regard to EU restrictive measures, especially those against Russia, somewhat shifted. In particular, many scholars and policymakers (including the recent statements made by the relevant EU authorities) underline the need to pay closer attention to implementation and enforcement of these measures on the national level. This is hardly surprising – even though restrictive measures are adopted on the EU level their implementation and enforcement is ensured by each Member State. The present article’s aim is to contribute to this debate. Accordingly, we firstly introduce the EU legal framework regarding the EU restrictive measures, including the latest developments that occurred in this field. Among other things, we discuss and analyse the different issues concerning the implementation and enforcement of sanctions on a national level, focusing specifically on the context of Slovak Republic. Thus, our aim is to contribute with a relatively complex analysis on the aforementioned issues in the Slovakian context, as the academic debate remains largely silent on these questions. Secondly, we address the rather unique case of restrictive measures adopted against Jozef Hambalek, a Slovakian citizen, i.e., the only EU citizen on the EU’s so called Russian sanctions list. Ultimately, through this particular case, we approach the issue of relationship/interaction between EU sanctions legal regime and national law. Resumé: Sankcie (reštriktívne opatrenia) sa stali významným nástrojom zahraničnej a bez pečnostnej politiky EÚ v posledných dekádach. V súvislosti s prijatím sankcií proti Ruskej Federácii po jej invázii na Ukrajine vo februári 2022 sa znovu dostali do popredia aj právne a inštitucionálne aspekty zmienených sankcií. V súčasnosti sa však kladie dôraz, okrem iného, na otázky spojené s implementáciou a vykonávaním sankcií na národnej úrovni, čo je pocho piteľné – napriek tomu, že sa reštriktívne opatrenia prijímajú na úrovni EÚ, implementáciu a výkon sankcií zabezpečujú členské štáty. Cieľom predmetného článku je prispieť aj práve tejto problematike. Za týmto účelom sa v prvom rade zameriame na právny rámec EÚ súvi siaci s reštriktívnymi opatreniami a analyzujeme recentný vývoj v tomto kontexte. Rovnako sa zameriame na vyššie zmienenú otázku implementácie a vynucovania sankcií na národnej úrovni, pričom sa príspevok primárne venuje kontextu Slovenskej republiky. Naším cieľom je analyzovať uvedené otázky, ktoré v slovenskom akademickom diskurze vo veľkej miere absen tujú. V druhej časti príspevku sa venujeme konkrétnej prípadovej štúdii v kontexte sankcií, ktorá je pomerne unikátna. In concreto ide o prípad Jozefa Hambálka, ktorý je v súčasnosti jediným občanom EÚ na tzv. ruskom sankčnom zozname. V záverečnej časti sa príspevok zameriava na otázku vzťahu EÚ a národného práva v rámci sankčného režimu EÚ. Key Words: International Sanctions, EU Sanctions Law, Restrictive Measures, Hambalek, International Sanctions in Slovakia

207