CYIL vol. 14 (2023)

CYIL 14 (2023) UNRAVELING THE ENIGMA OF THE INTERPLAY BETWEEN THE VIENNA CONVENTION … UNRAVELING THE ENIGMA OF THE INTERPLAY BETWEEN THE VIENNA CONVENTION ON CIVIL LIABILITY FOR NUCLEAR DAMAGE AND RELEVANT EUROPEAN INSTRUMENTS GOVERNING JURISDICTION AND APPLICABLE LAW IN CROSS-BORDER CASES 1 Marianna Novotná Abstract: The paper explores the complex interplay between the Vienna Convention on Civil Liability for Nuclear Damage and two key European legal instruments – the Brussels I bis Regulation and the Rome II Regulation – that could have significant implications for the determination of the applicable law (Rome II regulation which determines the applicable law in non-contractual obligations) and jurisdiction (Brussels I bis Regulation which governs jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters) in (cross-border) cases involving nuclear damage. The author provides a general overview of the legal framework governing the determination of jurisdiction and the applicable law under each relevant instrument, while focusing on specific issues related to the potential conflicts between these legal instruments and their impact on compensation claims arising from nuclear incidents. The author also offers insights into how the conflicting rules, outcomes, or interpretation of the nuclear damage compensation rules and issues closely related to the nuclear damage compensation could be reconciled to provide clarity, promote consistency in the interpretation and application, and ensure that compensation claims arising from nuclear incidents are appropriately addressed and resolved, thereby promoting a more effective and robust nuclear liability regime. Resumé: Šesťdesiate výročie prijatia Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpoved nosti za jadrové škody je príležitosťou bilancovať. Bilancovať nielen naplnenie pôvodných zámerov dohovoru, ale aj ohliadnuť sa za tým, aké miesto mu patrí a aké úlohy plní ma júc na zreteli rozmach európskej legislatívnej činnosti v posledných dekádach. Príspevok toto ohliadnutie realizuje v nadväznosti na dva zásadné európske legislatívne nástroje, ktoré môžu mať v prípadoch cezhraničných jadrových udalostí významný vplyv na určenie roz hodného práva (nariadenie Rím II) a právomoci (nariadenie Brusel I bis, ktoré upravuje právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach). Autorka poskytuje všeobecný prehľad právneho rámca, ktorým sa riadi určovanie právomoci a roz hodného práva na základe uvedených aktov, pričom sa zameriava na konkrétne otázky tý kajúce sa možných konfliktov medzi týmito právnymi nástrojmi a ich vplyvu na nároky na poskytnutie náhrady jadrovej škody. Autorka tiež ponúka náhľad na to, ako by sa mohli zosúladiť protichodné pravidlá, závery či výklad pravidiel o náhrade jadrovej škody a otázky úzko súvisiace s náhradou jadrovej škody tak, aby sa podporila jasnosť a konzistentnosť výkladu a uplatňovania týchto pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby nároky na náhradu škody spôsobenej jadrovými udalosťami boli uspokojené, čo bezpochyby prispieva k efektívnejšie mu režimu zodpovednosti za jadrovú škodu.

1 The text was written as a research outcome of the project APVV-20-0171 concurrence of delicts and quasi-delicts in non-contractual relations and their overlap with contract and property law.

331