MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

dzinárodný súd. Cieľom tejto kapitoly však nie je podať vyčerpávajúci výklad o celej teórii imunít predstaviteľov štátov, ale skôr zosumarizovať argumentáciu medzinárod ných súdov s dôrazom na rozhodnutia MTS, ktorý sa vo svojej praxi musel s touto otázkou vysporiadať. 4 1. Rozdiel medzi personálnymi a funkčnými imunitami Vo vzťahu k predstaviteľom štátov rozoznávame dva druhy imunít. Prvou skupinou sú funkčné imunity, ktoré požívajú všetky osoby, ktoré konajú v mene štátu pri tzv. úradných aktoch. Tieto imunity, známe aj ako imunity ratione materiae , zaručujú vy ňatie štátnych úradníkov domovského štátu z trestnej jurisdikcie tretích štátov, pričom sa uplatňujú aj po skončení ich funkcie. Vychádza sa tu z logiky, že dané osoby konajú v mene štátu a na jeho účet, takže ak sa aj dopustili v oficiálnej sfére určitého proti právneho konania, má byť zodpovednosť vyvodená voči štátu ako takému v zmysle Návrhu článkov o zodpovednosti štátov, a nie jednotlivcovi konajúcemu v jeho mene. 5 Na druhej strane personálne imunity, známe aj ako ratione personae , požíva len tzv. veľká trojka, 6 pričom nezbavujú konkrétnu osobu trestnej zodpovednosti, ale tvoria len dočas nú procesnoprávnu prekážku jej trestnému stíhaniu. Pod slovom „dočasne“ je potrebné rozumieť, že danú osobu nemožno trestne stíhať počas výkonu jej funkcie za trestné činy, ktoré spáchala v priebehu tohto výkonu, ale aj predtým. Skončením výkonu funkcie sa personálne imunity ďalej neuplatňujú a voči predstaviteľovi štátu môže byť vyvodená aj trestná zodpovednosť. Je pritom nutné poznamenať, že osoba požívajúca personálne imunity zároveň požíva aj imunity funkčné. Imunity ratione personae teda predstavu jú určitý nadštandard, ktorý je priznaný tým najvýznamnejším predstaviteľom štátov za účelom zabezpečenia nerušeného výkonu medzinárodných vzťahov. 7 Štatúty všetkých 8 relevantných medzinárodných súdov od medzinárodného vojen ského tribunálu v Norimbergu, cez ad hoc tribunály založené rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN v 90. rokoch, až po súčasný MTS, obsahujú ustanovenia, ktoré vylučujú 4 Text a závery tejto kapitoly vychádzajú z názorov, analýz, a argumentov prezentovaných už v rámci diplomovej práce autora tejto kapitoly. 5 ŠMIGOVÁ K. Is it possible to prosecure the head of state? (2022). Dostupné na: https://rozkotova.cld.bz/ CYIL-vol-13-2022/206/ [cit. 26/10/2024] 6 Prezident, predseda vlády, minister zahraničných vecí. 7 ŠMIGOVÁ K., 2022. 8 Istú výnimku predstavuje Medzinárodný vojenský tribunál pre Ďaleký východ. V prípade Japonska to tiž, na rozdiel od nacistického Nemecka, nedošlo k bezpodmienečnej kapitulácii, ale k uzavretiu mieru, ktorý ako jednu z podmienok obsahoval aj stíhanie japonských vojnových zločinov. Aj napriek tomu, ale predmetný tribunál stíhal zločincov aj za iné než len vojnové zločiny, pričom odmietol aj argument obhajoby odvolávajúci sa na zásadu contra proferentem . Už na tomto príklade možno identifikovať prece dens neuplatňovania funkčných imunít na zločiny podľa medzinárodného práva (Zdroj: MAREČEK L. K niektorým aspektom prehliadaného významu Tokijského tribunálu . Comenius Časopis, 2023. 30 s. Dostupné na: https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/index.php/ComenIUS/article/view/765/571 [cit. 23/11/2024])

109