MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Záver Cieľom tejto kapitoly bolo právne posúdiť súlad, resp. nesúlad zatykačov MTS vyda ných na predstaviteľov nezmluvných štátov požívajúcich personálne imunity s norma mi medzinárodného práva. V súčasnosti sme boli svedkami bezprecedentného kroku zo strany MTS, keďže vydal zatykače voči prezidentovi a predsedovi vlády nezmluv ných štátov bez predloženia situácie BR OSN, a navyše aj prvýkrát voči štátu, ktorý je stálym členom BR OSN. Za účelom právneho odôvodnenia svojich krokov, ktoré sa pre mnohých javili ako protiprávne, prišiel MTS v priebehu rokov až s tromi líniami argumentácie. Už tento fakt sám o sebe pôsobí pomerne chaoticky. Súčasný stav sa po rozhodnutí odvolacieho senátu MTS vo veci kooperácie Jordánska ustálil na kon štatovaní neexistencie imunít predstaviteľov štátov vis-a-vis medzinárodný súd v zmysle noriem medzinárodného obyčajového práva. Toto rozhodnutie, ktoré bolo všeobecne veľmi kritizované, nerozoznáva medzi predstaviteľmi zmluvných a nezmluvných strán, čím v zásade ignoruje princípy medzinárodného zmluvného práva, ktorými je MTS, ako medzinárodná organizácia, viazaný. Uvedené tvrdenie je potrebné podrobiť analýze aj z pohľadu rozhodovacej praxe MSD, ktorý vo svojom rozhodnutí, známom ako Zatýkací rozkaz, uviedol, kedy je možné stíhať osoby požívajúce personálne imunity. Ako štvrtý dôvod vytýčil, že per sonálne imunity sa neuplatňujú pred určitými medzinárodnými súdmi, ktoré majú v konkrétnej veci jurisdikciu. Práve odkaz na jurisdikciu je v tomto ohľade kľúčový, pričom na ňom stojí a padá legalita zatykačov vydaných na osoby požívajúce perso nálne imunity z nezmluvných štátov. Má MTS skutočne jurisdikciu nad prezidentom RF a predsedom vlády Izraela, aj napriek faktu, že tieto štáty nikdy nevyjadrili súhlas s jurisdikciou MTS? Pokiaľ ide o predchádzajúce príklady medzinárodných súdov, pred ktorými sa imunity neuplatňovali, je pri nich vždy možné identifikovať, či už explicitný alebo implicitný súhlas s jurisdikciou toho ktorého medzinárodného súdu. MTS je ale inej povahy ako všetky predošlé medzinárodné súdy alebo tribunály. Ide totiž o medzinárodnú organizáciu, ktorej možno delegovať len také práva, ktorými štáty samy disponujú. Štát ale nemá právo rozhodnúť o neuplatňovaní personálnych imunít predstaviteľov iných štátov. Z uvedeného možno konštatovať, že ani zmluvné strany Rímskeho štatútu nemohli preniesť na MTS právomoc stíhať prezidenta RF alebo predsedu vlády Izraela. Aj keby zmluvné strany nesúhlasili s právnym názorom prezentovaným v rozhodnu tiach MTS, stále sú viazané povinnosťami z nich vyplývajúcich, keďže záväzky z me dzinárodného práva sú nadradené tým vnútroštátnym. Zároveň je v súčasnosti pred stava, že niektorá zo zmluvných strán pristúpi k reálnemu vykonaniu zatykačov skôr utópiou, nakoľko si štáty dobre uvedomujú potencionálne dôsledky takéhoto konania. Ako uviedol prezident Juhoafrickej republiky: „ Russia has made it clear that arresting its sitting president would be a declaration of war. It would be against our Constitution to

119