MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Pri rozhodovaní o tom, v ktorom štáte bude odsúdená osoba vykonávať svoj trest, zohľadňuje MTS kritériá uvedené v čl. 103 ods. 3 Rímskeho štatútu a v čl. 201 roko vacieho a dôkazného poriadku MTS, medzi ktoré okrem iného patrí zásada rovnomer ného geografického rozloženia, počet už odovzdaných odsúdených osôb v jednotli vých štátoch, štátne občianstvo a názor odsúdenej osoby. O odovzdaní na výkon trestu do konkrétneho štátu informuje odsúdenú osobu Predsedníctvo MTS. Súhlas osoby pritom nie je nutný. Aj keď je k prípadnému nesúhlasu odsúdeného prihliadané, nie je jeho súhlas nevyhnutným predpokladom na odovzdanie. Predsedníctvo MTS zasiela vybranému štátu svoje rozhodnutie o odovzdaní odsú deného do tohto štátu, ku ktorému priloží informácie a dokumenty uvedené v člán ku 204 rokovacieho a dôkazného poriadku MTS, medzi ktoré okrem odsudzujúce ho rozsudku patria aj informácie o dĺžke a začiatku výkonu uloženého trestu alebo o zdravotnom stave odsúdenej osoby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa časti 10 Rímskeho štatútu sa na území zmluvných strán nevykonávajú rozsudky MTS, ale len uložené tresty. Pôvodná právna úprava týkajúca sa výkonu trestov obsiahnutá v trestnom poriad ku bola značne problematická, pretože jej nastavený postup na výkon rozhodnutia medzinárodných trestných súdov a tribunálov na území SR, ktorý vyžadoval vydanie uznávacieho rozsudku (§ 515 ods. 1 TP), teda postup známy z „klasického“ odovzdá vania odsúdených v rámci horizontálnej justičnej spolupráce a bol v ostrom protiklade k Rímskemu štatútu, ktorý výkon trestu na území strany Rímskeho štatútu podmie ňuje iba jednostranným poverením štátu zo strany MTS, nie uznávacím rozsudkom. 17 V SR platí v zmysle platného TP naďalej postup známy z „klasického“ vydávania odsú dených v rámci horizontálnej justičnej spolupráce, a keďže zatiaľ nedošlo k odovzdaniu osoby na výkon trestu v SR, nie je možné analyzovať prípadný problematický postup príslušných orgánov SR. Prvá podmienka, t. j. trestná zodpovednosť osoby vzhľadom na jej vek, nemá z prak tického hľadiska žiadny význam, a to aj napriek tomu, že medzinárodné právo všeobec ne nestanovuje vekovú hranicu trestnej zodpovednosti a národné hranice nie sú pre konanie pred medzinárodnými súdmi a tribunálmi použiteľné. 18 V článku 26 Rímskeho štatútu sa však stanovuje, že MTS má jurisdikciu len nad osobami staršími než osemnásť rokov. Táto veková hranica preto nepredstavuje žiad ny problém pre vekové hranice stanovené slovenským vnútroštátnym právom (§ 22 Trestného zákona). Pokiaľ ide o druhú z uvedených podmienok, ktorá zohľadňuje prí padné výsady a imunity, v čl. 1 ods. 2 Ústavy SR sa hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Povinnosť stíhať páchateľov 17 Čl. 103 Rímskeho štatútu a Rule 204 rokovacieho a dôkazného poriadku MTS. Porov. MIKLÍK, F. op. cit. sub 7, s. 1273. 18 Dôvodová správa k ZMJS, k § 164.

144