MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

K rozhodnutiu o zaradení odsúdeného do konkrétneho typu väznice dôjde ešte pred nariadením výkonu trestu uloženého rozsudkom MTS. Aj keď súd neuznáva rozsudok MTS, ale len nariaďuje výkon ním uloženého trestu, rozhoduje vždy rozsudkom. 22 Po prevzatí osoby odsúdenej na trest odňatia slobody sa konkrétne podmienky výko nu trestu riadia právnym poriadkom SR, aj keď odsúdený ďalej podlieha dozoru MTS (čl. 106 ods. 1 a 2 Rímskeho štatútu). Vnútroštátne súdy nemajú právo rozhodovať o upustení od zvyšku trestu odňatia slobody alebo o podmienečnom prepustení, na to je oprávnený iba MTS (čl. 110 Rímskeho štatútu). MTS tiež ako jediný rozhoduje o odvolaniach a žiadostiach o preskúmanie (čl. 105 ods. 2 Rímskeho štatútu). Ak je v takom prípade nutné zaistiť osobnú prítomnosť odsúdeného pred MTS, možno postupovať podľa TP, ktorý upravuje možnosť dočasného odovzdania odsúdenej osoby. Na rozdiel od odsúdených osôb odovzdávaných v rámci horizontálnej justičnej spo lupráce sa na osoby odovzdané na výkon trestu uloženého MTS vzťahuje zásada špe ciality, čo znamená, že tieto osoby nie je možné stíhať, trestať či vydať do tretieho štátu pre trestné činy spáchané pred realizáciou ich odovzdania do štátu, v ktorom sa trest vykonáva, ak s takýmto postupom nevysloví MTS súhlas (čl. 108 ods. 1 Rímskeho štatútu). Dôvodom tohto opatrenia je do značnej miery zrejme kompenzovanie sku točnosti, že súhlas odsúdeného nie je nevyhnutnou podmienkou na jeho odovzdanie do vykonávajúceho štátu. 23 Aj keď podľa čl. 103 ods. 3 písm. c) Rímskeho štatútu má byť k názoru odsúdenej osoby prihliadané, nesúhlas odsúdeného nebráni jeho odo vzdaniu, ako je to napr. pri postupe podľa Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb [čl. 3 ods. 1 písm. d) dohovoru; č. 553/1992 Zb. ] v rámci horizontálnej justičnej spolupráce. Odovzdanie odsúdeného podľa Rímskeho štatútu tak skôr pripomína odo vzdávanie odsúdených podľa čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb, podľa ktorého je možné, pri splnení ďalších podmienok a s prihliad nutím na názor odsúdenej osoby, túto osobu odovzdať aj bez jej súhlasu. 24 V prípade peňažných trestov alebo trestov prepadnutia majetku je pre MTS dôležité najmä odovzdanie majetku a výnosov z predaja takého majetku, ktorý je výkonom rozhodnutia získaný, priamo MTS (čl. 109 ods. 3 Rímskeho štatútu). Z odovzdaného majetku a výnosov dochádza najmä k odškodňovaniu obetí, 25 ktoré prebieha prostred níctvom Podielového fondu pre obete zločinov a ich rodinných príslušníkov (čl. 79 ods. 1 a 2 Rímskeho štatútu). Tento spôsob odškodňovania obetí sa značne odlišuje od predchádzajúceho variantu mechanizmu odškodňovania, ktorý je používaný naj mä pri tribunáloch zriadených BR OSN a vyznačuje sa nutnosťou vlastnej iniciatívy

22 KUBÍČEK, M., POLÁK, P., op. cit. sub 13, s. 563–564. 23 KUBÍČEK, M. Jednotlivé typy spolupráce justičních orgánů České republiky s mezinárodními trestními soudy a tribunály z pohledu platné právní úpravy, Trestněprávní revue, 2010, č. 9, s. 280.

24 Tamtiež. 25 Tamtiež.

146