PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

4. Kde je hranica legitimity medzi zamestnávateľom a zamestnancom Ochrana súkromia zamestnanca nepredstavuje iba subjektívne právo zamestnan ca, ale zároveň aj právnu povinnosť zamestnávateľa zdržať sa neoprávnených zásahov do tohto práva. Zamestnávateľ je preto povinný rešpektovať hranicu medzi legitímnym cieľom ochrany svojho majetku, efektivity riadenia pracovného procesu a právom za mestnanca na súkromie, pričom táto hranica musí byť zachovaná aj pri implementácii nových technológií, vrátane systémov umelej inteligencie. V tejto súvislosti však vyvstáva otázka, kde sa táto hranica nachádza. Je možné ju prirovnať k štandardom vyvinutým v oblasti monitorovania pracoviska prostred níctvom kamerových systémov? Alebo by mala byť prísnejšia, keďže systémy umelej inteligencie nielenže zhromažďujú rozsiahle množstvo údajov o zamestnancoch, ale sú zároveň schopné tieto údaje analyzovať, vyvodzovať z nich závery a následne na ich zá klade prijímať rozhodnutia, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť postavenie zamestnanca v rámci pracovnoprávneho vzťahu? Je nevyhnutné si uvedomiť, že umelá inteligencia nevykonáva rozhodnutia na zák lade vlastnej vôle, ale funguje výlučne na základe vopred definovaných algoritmických pravidiel, ktoré jej boli určené v procese vývoja a implementácie. Tieto algoritmy môžu byť buď priamo vytvorené zamestnávateľom (v prípade interného vývoja), alebo sú súčasťou zakúpeného komerčného riešenia, ktoré zamestnávateľ následne aplikuje vo svojom pracovnom prostredí. V každom prípade však platí, že systémy umelej inteli gencie konajú v medziach im naprogramovaných inštrukcií. Ak je teda umelej inteli gencii zadané, aby zhromažďovala všetky dostupné údaje o zamestnancoch za účelom ich budúceho vyhodnocovania, systém tak urobí, bez schopnosti posúdiť primeranosť alebo proporcionalitu takéhoto zberu údajov. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby zamestnávatelia pristupovali k nastavovaniu algoritmických systémov s dôrazom na rešpektovanie základných práv zamestnancov, predovšetkým práva na súkromie a ochranu osobných údajov, a aby zabezpečili, že parametre algoritmického riadenia budú v súlade s platným právnym rámcom a zásadami proporcionality, nevyhnutnosti a transparentnosti. Príkladom toho, že systém koná podľa spôsobu svojho naprogramovania, je ná borový algoritmus Amazonu. Jedným z problémov AI náborových systémov je prípad Amazonu, ktorý vyvinul nástroj na automatizáciu výberu uchádzačov. Systém mal na zá klade hodnotenia životopisov vybrať najvhodnejších kandidátov, no už v roku 2015 sa ukázala jeho závažná chyba, algoritmus uprednostňoval mužov. Dôvodom bolo, že AI bola trénovaná na dátach z predchádzajúcich desiatich rokov, kde dominovali mužské profily, najmä v technických oblastiach. Výsledkom bolo, že penalizovala výrazy spojené so ženami a znevýhodňovala absolventov škôl s vyšším podielom žien. Amazon sa pokú sil systém upraviť, no nové problémy pretrvávali, napríklad nespravodlivé hodnotenie rovnakých IT zručností medzi mužmi a ženami. Kvôli pretrvávajúcim predsudkom

46