PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

Najčastejšími dôvodmi vzniku chudoby sú nízke zárobky plynúce zo zamest nania, 3 resp. podnikania, najmä nízky príjem na člena domácnosti, nezamestnanosť, 4 a to predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť, dlhodobo nepriaznivý vývoj v hos podárskej sfére a situácia na trhu práce, ako aj rozdiely vo vlastníctve bohatstva. 5 Uvedené dôvody sú dôsledkom celkového usporiadania spoločnosti, a to najmä poli tických a ekonomických podmienok, ktoré jedinec môže ovplyvniť iba vo veľmi malej miere. Vzhľadom na to, odstránenie chudoby je celospoločenskou záležitosťou a priná leží štátu. Dôvody chudoby môžu spočívať aj v osobnom zavinení každého jednotlivca, prejavujúcom sa napr. v nedostatočnej pracovitosti. Znamená to, že za svoju chudobu sú zodpovední samotní chudobní a iba od nich závisí, ako budú riešiť svoj stav chudo by – napr. najmä prostredníctvom hľadania a mobilizovania svojich vlastných zdrojov. V reálnom pohľade na chudobu sa premieta tak zodpovednosť spoločnosti za chu dobu, ako aj fakt jej možného zavinenia samotným jednotlivcom. Chudoba 6 môže byť jednotlivými subjektami vnímaná odlišne. Vo všeobecnosti ide o stav, ak ľudia v danej spoločnosti nie sú schopní získavať prostriedky na zabez 3 https://openiazoch.zoznam.sk/financie/slovaci-patria-k-najchudobnejsim-v-celej-europskej-unii-horsie je-na-tom-uz-len-jedna-krajina/ – Stredný príjem na Slovensku, ktorý hovorí o rozdelení príjmov na dve rovnaké časti, dosiahol v minulom roku po zohľadnení kúpnej sily Slovákov 9,8 tisíca eur. Len o málo horšie na tom bolo už spomínané Bulharsko s príjmom vo výške 9,7 tisíca. Slovensko pred behlo aj napr. Rumunsko, ktoré vykázalo stredný disponibilný príjem prevyšujúci 10-tisíc eur. Slováci tak v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie vychádzajú najhoršie. Napríklad v susednej Českej republike sa môžu tešiť zo stredného disponibilného príjmu v parite kúpnej sily vo výške takmer 15,4 tisíca eur, podstatne lepšie ako na Slovensku sú na tom aj v Poľsku s 14,9 tisíca eur. Vyšší dispo nibilný príjem po zohľadnení kúpnej sily mali aj v Maďarsku na úrovni 10,2 tisíca eur, ukazujú dáta zverejnené Eurostatom. Priemerná hodnota ekvivalentného disponibilného príjmu v rámci celej EÚ pritom v minulom roku predstavovala 18,7 tisíca eur. Vôbec najlepšie zo všetkých krajín únie v tomto hodnotení obstálo Luxembursko, kde dosahuje stredná hodnota príjmu viac ako 33-tisíc eur. Nasledujú Holandsko a Rakúsko s príjmom na úrovni zhruba 25-tisíc eur. 4 https://openiazoch.zoznam.sk/zivot/makro/ukazovatele.asp?iid=UNEM – Miera nezamestnanosti na Slovensku ku koncu roku 1991 dosiahla 11,82 % (k 31. 12. 1991), pričom počet nezamestnaných vzrástol na 301 951 (k 31. 12. 1991) ; išlo o prvý rok po rozdelení Československa, kedy nezamestnano sť prudko stúpla v dôsledku transformácie ekonomiky a veľkého prepúšťania. Nárast nezamestnanosti signalizoval začiatok veľkých ekonomických zmien po roku 1991, na rozdiel od Čiech, kde miera neza mestnanosti dosiahla len 4,13 %. 5 Poznámka autorky: Rozdiely vo vlastníctve bohatstva sa prejavili po roku 1989 najmä v dôsledku proce su malej a veľkej privatizácie, ale v súčasnosti ide najmä o generačný problém. 6 Poznámka autorky: Chudobu možno rozlišovať tak z hľadiska subjektívneho i objektívneho . Sub jektívne chápanie chudoby súvisí s tým, či sa ľudia cítia subjektívne chudobní alebo nie. Niektorí jedinci sa môžu cítiť chudobnými, avšak chudobnými nie sú. Vo väčšine prípadov ide o ľudí sme rujúcich k vyšším príjmovým vrstvám. Iní naopak, môžu byť skutočne chudobnými, avšak chudobu nepociťujú. Ide napr. o migrantov s nízkymi príjmami v bohatej krajine. Takéto vnímanie chudoby však nemá exaktný význam. Objektívne chápanie chudoby umožňuje viditeľne oddeliť chudobných od nechudobných. V takomto chápaní rozoznávame chudobu ako absolútnu alebo relatívnu. Hranice absolútnej chudoby sú určené tzv. existenčným minimom , ktoré v danej spoločnosti umožňuje iba holé fyzické prežitie jednotlivca . Ide o určenie fyziologického prahu, pod ktorým už nie sú naplnené

77