PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

pečenie svojej existencie, keď životné podmienky a uspokojovanie základných potrieb nie je zabezpečené dostatočnými príjmami a ak tieto príjmy nemožno z objektívnych dôvodov (napr. staroby, choroby, ťažkého zdravotného postihnutia, starostlivosti o malé dieťa, atď.) zvýšiť a fyzická osoba nedisponuje inými zdrojmi alebo majetkom, ktorý by jej umožnil získavať prostriedky vo výške, ktorú spoločnosť považuje za minimálnu, t.j. vo výške životného minima. Znamená to, že väčšina týchto ľudí žije v hospodárskej prosperite a štát zaručuje každému životné minimum, ktoré sa prejavuje v rôznych sociálnych dávkach. 1.1 Obdobie od roku 1989 do roku 1992 7 Sociálna starostlivosť bola do roku 1989 doplňujúcim systémom, ktorej právna úprava, na rozdiel od právnych úprav sociálneho zabezpečenia a štátnych sociálnych dávok, ktoré patrili do pôsobnosti federácie, patrila do pôsobnosti jednotlivých repub lík. Základná právna úprava bola obsiahnutá v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vo vyhláške FMPSV č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení. Pod pojem sociálna starostlivosť sa zahŕňalo poskytovanie peňažných a vecných dávok a služieb sociálnej starostlivosti vrátane ústavnej sociálnej starostlivosti obča nom, ktorí sa dostali do nepriaznivej životnej situácie a vlastnými silami ju nedokázali prekonať. Sociálna starostlivosť z hľadiska osobnej pôsobnosti zahŕňala starostlivosť o rodinu a deti, o ťažko zdravotne postihnutých občanov, o starých občanov, o občanov, ktorí vyžadovali osobitnú pomoc a aj o občanov spoločensky neprispôsobivých. základné potreby nevyhnutné na udržanie základnej existencie, tj. potrava, ošatenie, bývanie, vykuro vanie. Je to najnižšia prípustná hranica životnej úrovne. Existenčné minimum tvorí hranicu dolného pásma chudoby. Takéto chápanie chudoby rozvinul napr. Rowntree v roku 1899, podľa ktorého sa rodiny považovali za chudobné, ak ich celkové zárobky nepostačovali na zabezpečenie minimálnych nevyhnutných fyziologických potrieb človeka. Absolútna chudoba je neustále aktuálna najmä pre chu dobné rozvojové krajiny sveta, kde sa vedie boj o holú fyzickú existenciu so smrťou spôsobenou hladom. Hranice relatívnej chudoby sú spojené s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny. Vychádza sa zo skutočnosti, že chudobný človek nemôže uspokojovať svoje základné životné potreby, ktoré sú v danej spoločnosti bežné a v určitom slova zmysle sa cíti deprimovaný a zo spoločnosti vylúče ný. Chudoba je v tomto prípade zavinená nedostatkom vecí, ktoré sa prejavujú najmä v nedostatočnom vybavení domácností predmetmi dlhodobej spotreby, v nižšej úrovni bývania, v nemožnosti sporenia, atď. Slovami A. Smitha: “Ide o možnosť jednotlivca žiť bez pocitu hanby“. V dnešnom vyspelom svete sa prejavuje práve táto „relatívna chudoba“, v ktorej žije približne 10 % až 20 % populácie krajín Eu rópskeho spoločenstva. In: STANEK, V. a kolektív: Sociálna politika. Vydavateľstvo EKONÓM 2004, s. 110–111, údaje k 1.5.2004. 7 MACKOVÁ, Z.: Právo sociálneho zabezpečenia. Všeobecná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heuréka, 2017. ISBN 978-80-8173-048-1. s. 92–96. 1. Začiatky systému sociálnej pomoci

78