PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

ktoré vychádzajú z dedičstva antickej kultúry, boli rozvíjané osvietenskými filozofmi a sú obsiahnuté v základných dokumentoch revolúcie z konca 18. storočia. Základné práva človeka a občana našli svoje medzinárodné vyjadrenie po skončení 2. svetovej vojny vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej na III. Valnom zhromaždení OSN 10. decembra 1948, ktorá zakotvuje „ právo každého človeka ako člena spoločnosti na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli prostredníctvom národného úsilia i medzinárodnej spolupráce a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu, zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnut né pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti “ , 20 ako aj „ právo každého na takú životnú úroveň, ktorá by bola v stave (schopná) zabezpečiť jeho zdravie a bla hobyt, i zdravie a blahobyt jeho rodiny, rátajúc do toho najmä výživu, šatstvo, byt a lekársku starostlivosť, ako aj nevyhnutné sociálne opatrenia; právo na zabez pečenie v nezamestnanosti, v chorobe pri nespôsobilosti pracovať, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali v dôsledku okolností, nezávislých od jeho vôle. 21 Na základe uvedeného možno právo na základnú životnú úroveň vnímať ako jedno zo základných ľudských práv a štátom garantovaná životná úroveň má zabezpečiť zdravie, blahobyt jedinca a jeho rodiny, pričom štáty sa zaviazali povinnosťou garantovať výživu, šatstvo, byt a lekársku starost livosť, ako aj možnosť zabezpečenia prostredníctvom sociálnych dávok počas určitých sociálnych udalostí, po čas ktorých dochádza k strate zárobku. Vo svojej podstate ide o vymedzenie základnej koncepcie životného minima. Primeranú životnú úroveň a výživu garantuje aj Medzinárodný pakt o hospo dárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966). Podľa Paktu šatstvo a byt majú byť zabezpečené v dostatočnej miere, pričom do práva na primeranú životnú úroveň sa zahŕňa aj právo na neustále zlepšovanie životných podmienok . Z tohto možno dedukovať smerovanie nielen ku garancii existenčného, 22 resp. životného minima, 23 ale aj tzv. sociálneho minima, 24 prostredníctvom ktorého je umožnené zaradenie jedin ca do spoločnosti, t.j. inklúzia. Pakt taktiež zaviedol právo každého na oslobodenie od hladu. 22 Pozri § 48 ods. 3 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 238/1999 Z. z. – občanovi, ktorý bol v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci dopĺňal jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 % životného minima, t.j. existenčné minimum. 23 Pozri § 48 ods. 4 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 238/1999 Z. z. – občanovi, ktorý bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nemal príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci dopĺňal jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy životného minima, t.j. životné minimum v zmysle ustanoveného zákona o životnom minime. 24 Pozri § 48 ods. 5 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 238/1999 Z. z. – dávka sociálnej pomoci sa občanovi, ktorý bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a mal príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci dopĺňal jeho príjem zo zárobkovej činnosti v kalendárnom mesiaci do sumy 120 % životného minima, t.j. sociálne minimum. 20 Pozri článok 22 Všeobecnej deklarácii ľudských práv 21 Pozri článok 25 Všeobecnej deklarácii ľudských práv

82