PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

4. Dávky, výška ktorých je naviazaná na životné minimum Životné minimum predstavuje základ najmä pre záchrannú sociálnu sieť. Avšak od 1. júla 1998 60 životné minimum sa začalo používať aj na určenie príjmu pre vznik nároku na štátne sociálne dávky , resp. na dávky štátnej sociálnej podpory 61 a na určenie ich výšky, ako aj pre systém sociálnej pomoci, ktorý začal upravovať zákon NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovil, čo sa považuje za sociálnu pomoc, 62 ako aj základné životné podmienky 63 a stav sociálnej núdze. 64 Práve nadobudnutie účinnosti zákona NR SR č. 125/1998 Z. z. o životnom mi nime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok, v zmysle ktorého suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 1998 bola ustanovená vo výške 3 000 Sk, mala za následok najväčšiu diskrepanciu v systéme sociálneho zabezpe čenia, pretože v takej istej výške 3 000 Sk bola ustanovená aj výška minimálnej mzdy 65 zamestnanca v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade ekonomickej aktivity najmä zamestnanci v pracovnom pomere s odmenou vo výške minimálnej mzdy dostávali po odpočítaní dane z príjmu a poistného do fondov, tj. v čistom menej ako osoba, ktorá poberala sociálne dávky v hmotnej alebo v sociálnej núdzi. V období do 31. decembra 2003 sa výška dávok pomoci v hmotnej núdzi pre fyzickú osobu, ktorá sa ocitla v hmotnej núdzi a s ňou spoločne posudzované osoby (napr. išlo o dve plnoleté fyzické osoby bez detí, napr. manželov, ktorí už vyčerpali dávku v nezamestnanosti a nemali žiadne príjmy ) poskytovala do výšky životného minima určeného pre každú zákonom ustanovenú osobu . 66 60 Zákon NR SR č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov – účinný od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003. 61 Pozri MACKOVÁ, Z.: Právo sociálna zabezpečenia. Osobitná časť – Štátne sociálne dávky s príkladmi . Heuréka, November 2008. Prvé vydanie. ISBN 978-80-89122-52-3. 143 s. 62 § 2 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov – t.j. za sociálnu pomoc sa považovala sociálna prevencia a riešenie sociálnej núdze, riešenie núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. 63 Poznámka autorky: Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie (t.j. jednoduché ubytovanie, napr. v nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, ako napr. aj v stane, atď.) – t.j. nie je to „byt.“ Uvedené možno považovať za problém najmä z dôvodu znenia napr. Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorej v čl. 25 je zakotvené právo každého …na výživu, šat stvo, byt, zdravotnú starostlivosť, … atď. Táto formulácia „základných životných podmienok“ je tá istá a platí dodnes, t.j. aj podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 64 § 10 zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 65 Pozri zákon č. 366/1997 Z. z. – účinný od 1. januára 1998 do 31. marca 1999. 66 Napr. dve plnoleté fyzické osoby bez detí dostali dávku pomoci vo výške 5 100 Sk mesačne, pretože životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu bolo vo výške 3 000 Sk mesačne a pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu bolo vo výške 2 100 Sk mesačne.

88