SBORNÍK 66 SVOČ 2016

dom) Becker poznamenáva, že tieto zahŕňajú ako ceny trhové, tak implicitné náklady, pričom marginálne „tieňové“ ceny (predovšetkým náklady času stráveného tvorbou nejakého statku) majú aj statky, ktoré sa priamo na trhu nezobchodúvajú. Ďalším dôležitým faktom je, že náklady rozličných príležitostí môžu byť ako materiálne (pe- cuniárne), tak aj ceny psychické (vrátane iracionálnych, napríklad preferencia pre ľudí istého etnika, či rasy 27 ), pričom ich výška u konkrétneho jednotlivca nemusí byť pre vonkajšieho pozorovateľa ľahko identifikovateľná. 28 Na základe týchto predpokladov je následne možná ekonomická analýza rozhodova- nia jednotlivcov za pomoci indiferenčných kriviek, analýzy ponuky a dopytu a ďalších ekonomických nástrojov. Takto je možné podľa Beckera analyzovať škálu rozhodnutí, vrátane rozhodnutí právne relevantných (ako napríklad či porušiť nejakú právnu nor- mu). Okrem skutočnosti, že kriminálnici nemajú radikálne odlišné motivácie od zvyš- ku spoločnosti 29 prinášajú Beckerove práce právnikom tiež poznanie, že s ekonomic- kým uvažovaním je možné sa stretnúť omnoho častejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napokon sa stručne venujme problému pozitívnej a normatívnej ekonómie. Tento problém sa v učebniciach ekonómie neraz spomenie len stručne, 30 hoci, ako uvidíme ďalej, je tento problém relevantný aj pre ekonomickú analýzu práva a normatívny prí- stup k ekonómii sa zdá byť na vzostupe. 31 Nordhaus a Samuelson opisujú rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou tak, že pozitívna ekonómia sa zaoberá faktickými zisteniami, ktoré je možné získať za pomoci empirickej analýzy, zatiaľčo normatívna ekonómia sa zaoberá problémami férovosti a rovnosti, teda otázkami, ktoré zahŕňajú hodnotové súdy, či etické postoje k istým otázkam. A hoci sami poukazujú na to, že ekonómia by sa mala primárne orientovať na pozitívny prístup a obstarávanie faktov, zároveň tvrdia, že konečným cieľom ekonomickej vedy má byť zlepšovanie životných podmienok ľudí v ich každo- denných životoch. 32 Hoci sa asi nájde len málo ekonómov, ktorí by propagovali názor, že ekonomická veda má životy ľudí zhoršovať, hlasy ktoré odporúčajú opatrnosť pri tejto zlepšova- teľskej aktivite sú pomerne silné. Napríklad Cass Sunstein, popredný autor z oblasti 27 Op. cit in 21, pp. 401-402. 28 Op. cit in 19, pp. 6-7. 29 Op cit. in 19, p. 390 a nasl. Podľa ekonomického prístupu kriminálnici „len“ inak vyhodnocujú náklady a prínosy jednotlivých možností správania. 30 Pozri napr. op. cit in 14, alebo op. cit. in 13, p. 4. Holman tu zjavne preferuje pozitívny prístup. 31 Lepšie povedané je na vzostupe hlavne tendencia činiť normatívne závery z poznatkov niektorých prí- stupov k ekonómii, hlavne z oblasti behaviorálnej ekonómie, a to napriek upozorneniam od jedného zo zakladateľov behaviorálnej ekonómie, Richarda Thalera, o problematickosti tvorby normatívnych záve- rov z deskriptívnych zistení. Viac k tomu v BERG, Nathan. Normative behavioral economics. Journal of Socio-Economics (Journal of Behavioral and Experimental Economics), 2003 (32), pp. 412-423. Viď tiež op. cit. in 34. 32 Op. cit in 14, pp. 6-7.

10