SBORNÍK 66 SVOČ 2016

Historický subjektívny výkladový cieľ korešponduje u Filipa Melzera s Barakovým subjektívnym účelom, recentný objektívny výkladový cieľ zas s objektívnym účelom. 65 Recentný subjektívny prístup ani historicky objektívny prístup Barak neodmieta, pod- ľa jeho názoru je ale na každm právnom systéme aký rozsah dôležitosti prikladá týmto dvom prístupom v porovnaní s prístupmi, ktoré si zvolil Barak. Jeho poňatiu teleolo- gickej interpretácie by podľa neho iná voľba medzi aktualistickými a originalistickými prístupmi neodporovala. 66 Jan Wintr subjektívne historický prístup radí k metódam historického výkladu. 67 Melzer sa s Barakom zhoduje na úlohe teleologickej interpretácie ako prostriedku vý- beru medzi rôznymi možnými jazykovými významami interpretovaného ustanovenia, 68 v istej preferencii teleologického výkladu, 69 aj v ponímaní práva ako prostriedku na do- sahovanie účelu. 70 Barakov prístup korešponduje tiež s pravidlami prednosti Jana Wintra. Barak uznáva prima facie prednosť jazykového výkladu, 71 pravidlo o potrebe ústavne konformného výkladu, 72 či požiadavku hodnotovej koherencie právneho poriadku. 73 Pri interpretácii právnych predpisov aj u Baraka prevažuje objektívny prístup nad intencionalizmom. 74 Na tomto mieste je nevyhnutné v krátkosti pripomenúť aj argumenty proti teleolo- gickému výkladu. Jednou z najčastejších výhrad asi je, že teleologické úvahy sú ťažko kontrolovateľné, čím otvárajú dvere pre sudcovskú svojvôľu, 75 inými slovami, že každý výsledok je možné rovnako dobre odôvodniť, a že teleologický výklad tak môže slúžiť len ako zásterka vlastných politických postojov sudcu. 76 Z toho dôvodu napr. Tomáš Sobek preferuje formalistický prístup k právu a požaduje právnu determinovanosť, teda ideálna má byť snaha sudcu o nájdenie takej odpovede, ktorá je jediná správna z hľadiska právneho. Za negatívne považuje konštatovanie viacznačnosti či rozpornosti vykladaného textu a následné uchýlenie sa k tomu, čo Sobek považuje za mimoprávne úvahy. 77 S týmto súvisí argument deľbou moci, teda že sudcovia by nemali vo svojich 65 Pozri MELZER, Filip. Metodologie nalézání práva : úvod do právní argumentace. Praha: C.H.Beck, 2009, p. 83. 66 Op. cit. in 36, p. 125. 67 Op. cit. in 39, p. 114. 68 Op. cit. in 65, p. 159. K tomu Barak v op. cit. in 42. 69 Op. cit in 65, p. 159, p. 233. 70 Ibid., p. 158. Melzer tu cituje von Jheringov výrok, že účel je tvorcom všetkého práva. 71 Op. cit. in 39 p. 206. Porovnaj s op. cit. in 43, op. cit. in 48. 72 Op. cit in 39, p. 207. K tomu nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 49/95: „V situácii kde určité pravidlo umožňuje dve rozličné interpretácie (…) je úlohou súdov interpretovať dané ustanovenie ústavne kon- formným spôsobom.“ K Barakovmu prístupu pozri op. cit. in 55. Obdobne Sunstein, op. cit. in 56. 73 Op. cit. in 39, p. 124. Na porovnanie op. cit in 36, p. 160. 74 Pozri op. cit. in 39, p. 187. Na porovnanie op. cit. in 50. Barak sám na viacerých miestach píše, že má blízko aj k funkcionalizmu. 75 Op. cit. in 39, p. 197. 76 Op. cit. in 65, p. 154. 77 SOBEK, Tomáš. Právní myšlení: kritika moralismu. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011, p. 524.

15