SBORNÍK 66 SVOČ 2016

rukách kumulovať okrem právomoci rozhodovať jednotlivé spory aj právomoc faktic- kej tvorby práva. 78 4. Ekonomická analýza ako doplnenie teleologického výkladu Efektivita ako samostatný účel Existuje nejaká možnosť, ako sa vyhnúť celkom voľnej úvahe teleologického inter- preta, alebo aspoň priestor na jeho úvahu obmedziť, či učiniť jeho úvahu transparen- tnejšou a lepšie preskúmateľnou? Je možné vidieť paralelu medzi Barakovou predstavou racionálneho tvorcu právnej normy (a racionálneho exegeta) a predstavou racionálneho homo economicus, ktorý je nielen kompletne informovaný, ale ešte je schopný na základe svojich poznatkov čiňiť aj dokonale racionálne rozhodnutia. Táto však paralela kríva a to hneď viackrát. Jednak dnešná ekonómia už nepredpokladá takéto vlastnosti ekonomického človeka, 79 a jednak je koncept racionality vlastný snáď každej vede. Je totiž ťažké predstaviť si učebnicu čohokoľvek, ktorá by odporúčala iracionalitu. 80 Uvažujme ale o situácii, v ktorej je s interpretovaným ustanovením spojených viace- ro možných účelov. Pre naše potreby uvažujme, že ide o účely, ktoré sa navzájom nevy- lučujú a uplatní sa jeden racionálny účel pre každú interpretovanú variantu. V takomto prípade doporučuje Melzer vybrať jednu z variánt, alebo hľadať kompromisné riešenie, ktoré zohľadní všetky. 81 Možný spôsob ako racionálne takúto variantu určiť sa zdá byť ekonomická analýza (lepšie povedané analýza ekonomických dôsledkov), ktorá sa podľa Melzera má uplatniť až v prípade, že k presvedčivému záveru nemožno dospieť za pomo- ci iných teleologických argumentov. Obdobný názor prezentuje aj Jan Wintr. 82 Akým spôsobom by takáto analýza mala prebiehať? Príklad konkrétneho postupu ukážeme v nasledujúcej kapitole pre jeden hypotetický prípad. Všeobecne ale možno 78 Op. cit. in 39, p. 197. 79 MATHIS, Klaus. Efficiency instead of justice?: searching for the philosophical foundations of the economic analysis of law. New York: Springer Science+Business Media B.V., 2010, p. 11. Ekonómia pracuje s koncep- tom obmedzenej racionality (bounded rationality), alebo tiež racionálnej neznalosti, ktorý predpokladá, že racionálny jedinec reaguje systematicky (a nie náhodne) na zmeny vo svojom prostredí. Za racionálneho mož- no považovať aj jedinca, ktorý nereaguje systematicky neustále. Napríklad nie je racionálne získavať všetky možné informácie potrebné pre kvalifikovaný výber z existujúcich možností- v prípade že pre jednotlivca sú len malé marginálne prínosy lepšej alternatívy oproti horším. Inými slovami, racionálne informovaný je jedi- nec len pokým sa medzné prínosy získaných informácií nevyrovnajú medzným nákladom na ich obstaranie. K tomu napr. op. cit. in 13, p. 12. 80 S výnimkou učebnice astrológie, samozrejme. 81 Op. cit in 65, p. 163. 82 Op cit. in 39, p. 143. Wintr poznamenáva, že zhodnotenie ekonomických dopadov regulácie radí k tele- ologickým metódam a nie ako samostatnú metódu narozdiel od niektorých iných autorov. Tento postoj sa mi zdá ekonomický, keďže by vyvstali otázky o pravidlách prednosti pre dôsledkovú analýzu, resp. jej vzťah k objektívnemu účelu,ostatným interpretačným metódam etc., ktorých riešenie by neprinieslo žiadne podstatné výhody v porovnaní so zaradením ekonomickej analýzy ako ultima ratio teleologickej interpretácie.

16