SBORNÍK 66 SVOČ 2016

povedať, že nami uvažovaný problém zapadá do ponímania ekonómie podľa Garyho Beckera (kapitola I/2). V nami zvažovanom prípade máme pred sebou niekoľko al- ternatív, ktoré so sebou prinášajú rôzne ceny (náklady). 83 Tieto ceny sú koordinované trhom, ktorého účastníkmi sú adresáti interpretovanej normy. Títo sú ale v špecifickej pozícii, vzhľadom na to, že zo statického pohľadu sú v pozícii príjemcov ceny 84 a v prí- pade autoritatívnej interpretácie za nich rozhodnutie o výbere alternatívy činí sudca, resp. iná tretia strana. Práve vzhľadom na to, že sami adresáti právnej normy dokážu len minimálne ovplyv- niť náklady, ktoré na nich doliehajú (môžu mať napríklad len možnosť trh opustiť, teda sa vyhnúť regulatórnemu pôsobeniu interpretovanej normy napríklad tým, že nejakú činnosť nebudú vôbec vykonávať) sú nároky na racionalitu výberu jednej z možností vy- soké. Tu je preto na mieste popísať dôsledky výberu možných interpretačných variánt. Klaus Mathis uvádza, že reálne následky rozhodnutia možno rozdeliť okrem iných na následky individuálne, teda doliehajúce len na strany rozhodnutia (účastníkov ko- nania) a následky sociálne, ovplyvňujúce ekonomické voľby ostatných jednotlivcov. Z pohľadu právnika sú podstatnejšie náklady individuálne, z pohľadu ekonóma sociál- ne. 85 Tak napríklad, v prípade náhrady škody je individuálnym následkom povinnosť škodcu nahradiť škodu v istej výške, sociálnym následkom môže byť zvýšená opatrnosť jednotlivcov, ktorí považujú určenú náhradu škody za vysokú. Je otázne, ktoré násled- ky (náklady) majú hrať roli v rozhodovaní interpreta, 86 , a či vôbec nejaké. Námietky oponentov zohľadňovania (akýchkoľvek) následkov argumentujú predví- dateľnosťou súdneho rozhodovania, právnou istotou, rovnosťou, preťažením súdov, či ohrozením sudcovskej nezávislosti. 87 Tieto námietky sa v zásade prekrývajú s názormi, že existuje jediná správna interpretácia právneho textu, ktorú má sudca objaviť za po- moci formalistických metód v záujme ideálu právnej istoty. 88 Podľa zástancov konzek- vencializmu, len problém preťaženia súdov predstavuje reálny problém, keďže samotná identifikácia a zohľadnenie nákladov vyžaduje špecifické znalosti a následné adekvátne vyhodnotenie si žiada ďalší čas. Mathis upozorňuje, že kritika pritom prichádzala aj z radov anglosaských právnych teoretikov, napríklad Ronalda Dworkina. 89 Názory zástancov zohľadňovania dopadov pri interpretácii označujú myšlienku in- terpretácie ako hodnotovo neutrálneho procesu vykonávaného politickými názormi 83 Ak by náklady boli rovnaké, ekonomická analýza by nemala zmysel. Mohlo by sa ale stať, že sa nám javia všetky náklady rovnaké, no k niektorej z možností sme nepripočítali implicitné náklady, teda nevyhod- notili sme správne ekonomické náklady danej možnosti. 84 Nebudeme uvažovať, že svojim správaním v čase menia ceny jednotlivých možností. K tomu pozri napr. op. cit. in 14, p. 150. 85 MATHIS, Klaus. Consequentialism in Law. In: MATHIS, Klaus (ed). Efficiency, sustainability, and justice to future generations. Dordrecht: Springer, 2011, pp. 6-7.

86 Ibid. p. 7. 87 Ibid., p. 8. 88 Ibid., p. 11. 89 Ibid.

17