SBORNÍK 66 SVOČ 2016

Po zmene právnej úpravy tak súdy stoja pred náročnou úlohou kvantifikovať náhra- du ujmy za delikt na právach nemajetkovej povahy, inými slovami peňažne oceniť ne- peňažnú stratu. Stále pritom platí, že súd nemôže pri určení výšky náhrady postupovať len na základe svojej voľnej úvahy. 106 S týmto problémom sa Najvyšší súd ČR pokúsil vyrovnať vydaním Metodiky Najvyššieho súdu k náhrade nemajetkovej ujmy na zdraví (Metodika), ktorá sa k novej civilnoprávnej úprave problematiky stavia do istej miery kriticky, argumentujúc zťaže- ním mimosúdneho vyrovnania pri absencii možnosti určiť náhradu škody za pomoci bodového ohodnotenia, čo podľa autorov zvýši záťaž súdov. 107 Metodika tiež uvádza, že bez dodatočnej legislatívnej úpravy nebude mať poškodený, ani jeho právny zástupca predstavu o adekvátnom odškodnení a pohľadov na to, čo je v súlade so zásadami sluš- nosti bude toľko, koľko je sudcov samotných. 108 Tu nemožno nepodotknúť, že zbežným čítaním rozsudkov k predchádzajúcej právnej úprave (viď napr. rozhodnutia uvedené v pozn. 105) je ľahké nadobudnúť dojem, že aspoň niektorí poškodení mali veľmi kon- krétnu predstavu o tom, aká náhrada je adekvátna nimi utrpenej ujme. Pritom sa táto ich predstava odlišovala od náhrady stanovenej vyhláškou 440/2001 Sb., aj o dva rády. Pri určení odčinenia za vytrpenú bolesť Metodika vychádza z bodového hodnote- nia jednotlivých zdravotných stavov, pričom hodnotu jedného bodu stanovuje na 1% priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, 109 pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z určenia rámcovej hodnoty zmareného ľudského života na 400-násobok priemernej mesačnej mzdy, teda približne 10 miliónov ko- rún. 110 K tomu odporúča znižovanie tejto rámcovej hodnoty podľa stúpajúceho veku poškodeného. Metodika sa odvoláva na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť a prax niektorých európskych krajín. Bohužiaľ už neuvádza o ktoré konkrétne rozhodnutia a krajiny sa jedná. Taktiež nie je možné z Metodiky zistiť do akej miery sa Najvyšší súd (resp. odborní autori Metodiky) zaoberali inými spôsobmi určovania hodnoty života z hľadiska averzie k riziku, resp. rovnováhy medzi prémiou požadovanou za zvýšenie rizika úrazu a samotným rizikom ujmy (ide o takzvané hedonistické metódy value of a statistical life). 111 charakteru. Súd musí vychádzať z širšieho spoločenského hľadiska. Obdobne NS ČR 25 Cdo 104/2004, podľa ktorého primerane prihliadať treba aj na obmedzenie spoločenského uplatnenia v rozsahu jeho individuálnych možností uplatnenia. Treba ale poznamenať, že judikatúra k predchádzajúcej právnej úprave pripúšťala zvýšenie náhrady len v mimoriadnych prípadoch hodných zvláštneho zreteľa. 106 Pozri napr odkaz na rozsudok NS ČR 32 Odo 871/2006 in op. cit. in 103, p. 1699. 107 Metodika Nejvyššího soudu k náhradě nemajetkové újmy na zdraví (bolest a ztížení společenského uplatnění podle § 2958 občanského zákoníku). Preambule, bod II.

108 Ibid, bod III. 109 Ibid., bod VI. 110 Ibid., bod X.

111 Pozri napr. VISCUSI, W. Kip, ALDI, Joseph. Value of a Statistical Life: A Critical Review of Market Estimates roughout the World. John M. Olin Discussion Paper. November 2011, No. 392, p. 5, alebo op. cit. in 9, p. 247. K príkladu výpočtu value of life aj POSNER, Richard. Economic analysis of law. 8th ed. New York: Aspen Publishers, 2011, p. 250. Napríklad ochota akceptovať za riziko smrteľného úrazu, ktorého

20