SBORNÍK 66 SVOČ 2016

týždenne, suma zanedbateľná v porovnaní s hodnotou ľudského života. Na prvý po- hľad sa prípad javí ako jasne nedbalé konanie a z tohto dôvodu bola nemocnica uznaná zodpovednou za ujmu na živote pacienta. Hammer a Duss však poukazujú na chybu v úvahe súdu- tribunál nevzal do úvahy veľmi nízku pravdepodobnosť toho, že pravidelne kontrolovaný pacient v delirickom stave opustí svoju miestnosť v noci práve medzi jednotlivými kontrolami personálu a vyskočí z okna. V skutočnosti by, po uvážení pravdepodobnosti takejto udalosti, podľa autorov boli náklady na jeden zachránený ľudský život (za predpokladu potreby neustáleho dozoru nad všetkými švajčiarskymi pacientmi v pooperačnom delíriu) pri- bližne 1,7 miliardy frankov. 135 Tento prípad tak zároveň poukazuje na skutočnosť, že probabilistické uvažovanie sa môže ukázať ako problematické aj napriek tomu, že súd sa snaží zvažovať prínosy a náklady preventívnych opatrení. IV. Záver „Scientific knowledge is an enabling power to do either good or bad – but it does not carry instructions on how to use it.“ (Richard Feynman) 136 V predchádzajúcich statiach sme si popísali základné princípy ekonomického prístu- pu k právu, následne sme hovorili o systéme interpretácie, pre ktorý je charakteristic- ká využiteľnosť v anglosaskom aj kontinentálnom právnom myslení. Na jeho základe sme potom demonštrovali možnosti, ako sa priblížiť účelu vykladanej právnej normy prostredníctvom ekonomickej analýzy v prípadoch náhrady škody v našom prostredí. Je bezpochyby možné namietať, že zvolené príklady sú len okrajovými problémami. Oblastí, v ktorých môže ekonomická analýza uplatniť ako dôležitý nástroj zvyšujúci kvalitu interpretácie a tým aj argumentácie je ale mnoho. Tak napríklad už Ústavný súd CŠFR sa zaoberal problematikou ekonomických a sociálnych dopadov daní, keď podľa neho je nutné, aby štát podložil svoje rozhodnutie v oblasti daní objektívnymi a racionálnymi kritériami, pričom by nemali byť nadmerne zaťažované sociálne slab- šie subjekty. 137 Na toto rozhodnutie nadviazala (s rozličnými výsledkami) pomerne rôznorodá judikatúra Ústavného súdu ČR zaoberajúca sa hrdúsiacim efektom daní a poplatkov. Tak napríklad v oblasti tzv. solárneho odvodu súd odmietol modelovať rôzne dopady regulácie, pripustil ale, že na niektoré osoby môže mať odvod hrdúsiaci účinok. 138 Konzekvencialistickou analýzou sa Ústavný súd zaoberal aj v prípade zdra- 135 HAMMER, Balz, DUSS, Sandra. The „Hand rule“ as the Standard of Care in Swiss Tort Law? In: MATHIS, Klaus(ed). Law and economics in Europe: foundations and applications. Dordrecht: Springer, 2014, pp. 178-179. 136 FEYNMAN, Richard. The Pleasure of Finding Things Out. New York: Basic Books, 2005.

137 Nález ÚS ČSFR Pl. ÚS 22/92. 138 Nález Pl. ÚS 17/11, bod 88.

25