SLP 05 (2013)

nebolo merateľné pre ňu záväznými ľudskoprávnymi štandardmi. Inak povedané, vy soká úroveň ochrany ľudských práv presadzovaná ako hodnota Úniou v jej vonkajších vzťahoch musí bezpochyby korešpondovať a odrážať jej vnútorné ľudskoprávne štan dardy. Okrem toho je EÚ ako medzinárodná organizácia disponujúca medzinárodno právnou subjektivitou viazaná príslušnými ľudskoprávnymi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného, ako aj vnútroorganizačného, t.j. európskeho práva. Identifikácia prameňov a rozsahu týchto záväzkov je však otázkou nejednoduchou. a) L’udskoprávne záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva Z pohľadu medzinárodného práva disponuje Európska únia subjektivitou, a je teda spôsobilá byť nositeľom práv a povinností. 10 Má (funkčne obmedzenú) normotvornú spôsobilosť a i spôsobilosť k právnym úkonom. Lisabonskou zmluvou, konkrétne jej ustanovením článku 47 ZEÚ, bola táto subjektivita explicitne potvrdená. 11 Tým je splnená prvá logická podmienka pre ďalšie úvahy, totiž že EÚ je adresátom ľudskopráv nych záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva. 12 Disponujúc kompetenciou uzatvárať medzinárodné zmluvy, 13 je EÚ viazaná všeobecne i zmluvnými záväzkami. Podobne ako iné medzinárodné organizácie však nie je zmluvnou stranou základných ľudskoprávnych inštrumentov 14 (i preto je problematika aplikácie ľudskoprávnych zmlúv na medzinárodné organizácie pomerne kontroverznou), takže dokumenty ako Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hos podárskych, kultúrnych a sociálnych právach, či ďalšie základné ľudskoprávne zmluvy nie sú pre EÚ záväzné. Okrem toho napríklad oba pakty (a donedávna i EDĽP) umož ňujú stať sa zmluvnou stranou len štátom. Je ale nutné pripomenúť, že v kontexte ope zahŕňajúcim podporu ľudských práv je EUJUST LEX Iraq, pozri čl. 2 ods. 2 Jednotnej akcie Rady 2009/475/SZBP z 11. júna 2009 o integrovanej misii Európskej únie pre oblasť právneho štátu v Iraku, EUJUST LEX (Ú.v. L 156, 19. jún 2009, s. 57). 10 FAIX, op.cit. , s. 56-79. 11 Čl. 47 ZEÚ. Pozri s ohľadom na právne postavenie EÚ ako subjektu medzinárodnoprávnych záväzkov aj dokument Európskej rady: Návrh notifikácie tretím stranám pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti (Draft notification to third parties before the entry into force of the Treaty of Lisbon, Doc. 16654/1/09 REV 1, zo dňa 27. novembra 2009). 12 Podrobnejšie k právnemu rámcu operácií SBOP pozri: FAIX, op.cit.: NAERT, Frederik. Legal Aspects of EU Operations. Journal of International Peacekeeping . 2011, č. 15, s. 241. 13 Európska únia môže uzatvárať medzinárodné zmluvy na základe čl. 37 ZEÚ a 218 ZFEÚ. Podotknime, že zmluvnou stranou takýchto dohôd je Únia ako subjekt medzinárodného práva odlišný od jej členských štátov, a teda nie členské štáty kolektívne, ale len EÚ samotná sa stáva zmluvnou stranou. Napríklad čl. 2 ods. 1 Dohody medzi Medzinárodným trestným súdom a Európskou úniou o spolupráci a pomoci (Ú.v. L 115, 28.04.2006, s. 50), explicitne uvádza Európsku úniu ako subjekt práva odlišný od jej členských štátov. Podľa čl. 216 ods. 2 ZFEÚ sú síce „ Dohody uzavreté Úniou … záväzné pre inštitúcie Únie a pre členské štáty “, avšak jedná sa o záväznosť smerom do vnútra Únie, t.j. z pohľadu medzinárodného práva jedinou zmluvnou stranou, a teda oprávneným a povinným subjektom je EÚ samotná. Pozri FAIX, op.cit., s. 33, 92-95. 14 Je vhodné pripomenúť, že EÚ je už zmluvnou stranou jednej ľudskoprávnej zmluvy, a to Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (New York, 13. december 2006).

27

Made with FlippingBook Digital Publishing Software