SLP 05 (2013)

operácií Európskej únie, ich aplikácia v praxi je otázkou komplexnou, kontroverznou a vyžadujúcou jednotnejší prístup. Toto je úlohou tak pre doktrínu medzinárodného práva, pre judiciálne orgány, ale i pre Európsku úniu samotnú. Majúc k dispozícii celú škálu možností pre implementáciu svojich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného i európskeho práva, práve EÚ samotná musí reagovať na túto výzvu. Operácia Atalanta a dokumenty tvoriace jej právny rámec sú ukážkou nielen možností, ktorými je EÚ v súčasnosti vybavená po právnej i operatívnej stránke, ale je tiež ukážkou snahy Únie plniť svoje ľudskoprávne záväzky poctivo. Implementácia tejto operácie však zvýraznila i celú škálu rôznorodých problémov a nedostatkov. Či už sa jedná o aspekty konceptu extrateritoriálnej aplikácie ľudských práv, alebo (pretrvávajúce) nedostatky v ochrane ľudských práv identifikované na základe implementácie dohôd EÚ o odovzdávaní osôb podozrivých z pirátstva a ozbrojenej lúpeže na mori. Je priam zbytočné zdôrazňo vať, že EÚ by mala takto identifikované výzvy riešiť jednoducho preto, aby tým plnila svoje ľudskoprávne záväzky. Je ale nutné zdôrazniť, že tieto riešenia musia byť takého charakteru, aby prispeli ku koherentnejšej aplikácii ľudských práv v operáciách SBOP. V opačnom prípade hrozí, že príslušníci operácie nebudú v tom ktorom prípade jednať kvôli strachu z toho, aby sa nestali páchateľom porušenia ľudských práv, prípadne hor šie, následkom ich jednania bude porušenie ľudských práv. Ani jeden z týchto prípadov by nezodpovedal snahe EÚ o naplnenie jedného z jej základných cieľov, ktorým je stať sa skutočne dôveryhodným ochrancom ľudských práv aj mimo územie jej členských štátov. I keď je možné namietať, že snaha o aplikáciu ľudských práv v multinárodných operáciách medzinárodných organizácií má svoje prirodzené limity napríklad v nut nosti zabezpečiť efektívnu implementáciu cieľov operácie, či v nezhodách ohľadne inter pretácie ľudskoprávnych noriem, faktom ostáva, že ľudskoprávne záväzky obsiahnuté v relevantných medzinárodných zmluvách a obyčajových normách medzinárodného práva v priebehu operácie naďalej zaväzujú tak EÚ samotnú, ako aj jej členské štáty. Nutnosť dodržiavania ľudských práv v rámci operácií EÚ plynie nielen z postavenia Únie ako samostatného subjektu medzinárodného práva, či zo zakotvenia ľudských práv v rámci európskeho práva, alebo z argumentu, že členské štáty EÚ nemôžu zne užiť svoje členstvo ako spôsob pre zbavenie sa svojich ľudskoprávnych záväzkov. Ďalším dôležitým argumentom použiteľným bez ohľadu na formálnu podobu ľudskoprávnych záväzkov Únie aplikovateľných v rámci operácií SBOP je zvláštny charakter ľudských práv. Ochrana ľudských práv ako spoločný záujem medzinárodného spoločenstva totiž vyžaduje vyššiu mieru snahy o plnenie príslušných záväzkov a naopak neumožňuje kompromisy. Tento fakt musí reflektovať aj Európska únia tak v právnom rámci svo jich vojenských operácií, ako aj pri ich implementácii.

43