SLP 07 (2014)

nakoniec určitý nový prvok v tomto ohľade predsa len priniesla, a to v podobe vý- konu dočasnej správy území medzinárodnými organizáciami. Už Spoločnosť náro- dov v rokoch 1920–1935 napríklad prostredníctvom tzv. Sárskej komisie spravovala Sársko, jednu zo spolkových krajín dnešného Nemecka. 1 Postupne sa vyvinula prax medzinárodnej (civilnej) správy území, ktorých politický alebo teritoriálny status je problematický. Tento vývoj reagoval na situácie, kedy neschopnosť teritoriálneho suve- réna (politická či faktická) vykonávať nad územím suverenitu (predovšetkým v zmysle územnej výsosti) môže ohroziť medzinárodný mier a bezpečnosť, čo na základe Charty OSN umožňuje Bezpečnostnej rade OSN prijať príslušné opatrenia, medzi ktoré patrí autorizácia zriadenia a výkonu dočasnej správy nad daným územím. Takáto dočasná správa môže byť zverená jednému či niekoľkým štátom, prípadne medzinárodnej or- ganizácii. Medzinárodná organizácia je v takom prípade poverená výkonom správy, ktorý prakticky zodpovedá výkonu suverenity štátu nad územím tým, že i keď nemôže disponovať územím v zmysle územnej suverenity, obyvateľstvo takéhoto územia pod- lieha výkonu „územnej výsosti“ danej medzinárodnej organizácie. Stručne povedané, medzinárodná organizácia sa v takomto prípade chová ako štát, i keď samozrejme štá- tom nie je a nemožno naďalej hovoriť o plnohodnotnom výkone „suverenity“. V minulosti už i samotná OSN prevzala (v rôznom rozsahu) výkon medzinárodnej správy, avšak doposiaľ vždy bez toho, aby jej ako v prípade správy Kosova bolo vytý- kané štrukturálne porušovanie ľudských práva. Práve prípad misie UNMIK ukazuje na nedostatky, ktoré v rámci územnej správy medzinárodnými organizáciami v oblasti realizácie ich zodpovednosti za porušenia ľudských práv existujú. Po ukončení náletov Severoatlantickej aliancie na Srbsko a Kosovo schválila na zá- klade Charty OSN 2 Bezpečnostná rada v júni 1999 rezolúciu 1244, ktorou bola správa územia Kosova až do dosiahnutia dohody o jeho postavení zverená do rúk mierovej misie OSN – United Nations Interim Administration Mission in Kosovo (UNMIK). 3 Táto misia OSN mala nielen spravovať, ale pretvárať Kosovo takým spôsobom, ktorý by po určitej dobe umožnil už demokraticky zvoleným inštitúciám začať autonóm- 1 Medzi ďalšie historické precedensy patrili Slobodné mesto Gdaňsk, navrhované zmedzinárodnenie Terstu a Jeruzalema, Výbor OSN pre Namíbiu, Východná Slavónia (UNTAES), Somálsko (UNOSOM II), či z novších dejín Východný Timor (UNTAET). K problematike medzinárodnej civilnej správy medziná- rodným organizáciami pozri napríklad: STAHN, C.: The United Nations Transitional Administrations in Kosovo and East Timor: A First Analysis. Max Planck Yearbook Of United Nations Law, 2001, vol. 5, s. 105-183. 2 Mimo rámec tohto príspevku ostáva otázka, či OSN vôbec môže realizovať takýto druh misie na právnom základe čl. 41, resp. kapitoly VII. Charty OSN. Už Hans Kelsen totiž z existencie lex specialis v Charte OSN v podobe čl. 81 Charty, ktorý priamo a explicitne predvída správu určitého teritória Organizáciou spojených národov, a contrario odvodil, že OSN k výkonu suverenity nad územím mimo rámec po- ručenského systému oprávnená nie je (pozri KELSEN, H.: The Law of the United Nations. A Critical Analysis of Its Fundamental Problems. London: 1950, s. 651 a s. 833 an.). Takýto reštriktívny výklad však nezodpovedá historickému vývoju a systematickému výkladu ustanovení k poručenskému systé- mu podľa Charty OSN. 3 Rezolúcia BR OSN 1244 (S/RES/1244 zo dňa 10. 06. 1999), odst. 10.

134