SLP 07 (2014)

„Inštitút ius cogens pôsobí nadradene voči obyčajovému medzinárodnému právu i voči zmlu- ve. Možnosť, ktorú článok 103 Charty dáva Bezpečnostnej rade v prípade konfliktu medzi jej rozhodnutím a účinným zmluvným záväzkom, sa nemôže – z pohľadu jednoduchej hierarchie noriem – aplikovať na konflikt medzi rezolúciou Bezpečnostnej rady a ius cogens .“ 64 De Schutter dodáva, že v prípade konfliktu ius cogens normy a Charty OSN (teda aj rozhodnutí orgánov OSN prijímaných na jej základe) preváži nadradenosť kogent- nej normy. Článok 103 Charty OSN je podľa neho len „ustanovením obsiahnutým v zmluve, ktorá zakladá medzinárodnú organizáciu, nech akokoľvek unikátna je jej povaha: nemožno ho teda rovnako ako akékoľvek iné zmluvné pravidlo aplikovať, ak odporuje norme ius cogens “. 65 ͹. Závery Ľudské práva výrazne zmenili charakter medzinárodnoprávnych vzťahov: z klasic- kého bilaterálneho modulu založeného na vzájomnej reciprocite sa vzťahy pretavili jednak do multilaterálnej podoby, kde záväzok každého jedného korešponduje právam všetkých, a zároveň do podoby vertikálnej, kde tradičnú reciprocitu vystriedal hodno- tový prístup v prospech tretieho – jednotlivca. V medzinárodnom práve sa za posledné dekády – či už ako dôsledok alebo ako predpoklad týchto zmien – začal utvárať tzv. medzinárodnoprávny verejný poriadok ( international public order ), v ktorom sa pri- orita spoločného záujmu a hodnôt prejavuje hierarchiou noriem. Jeho súčasťou sú aj normy všeobecného práva pôsobiace erga omnes , na ktorých dodržiavaní má právny záujem celé medzinárodné spoločenstvo, a z ktorých niektoré kogentne nepripúšťajú derogáciu. Základné ľudské práva, pri ktorých prax a opinio iuris štátov dosvedčujú spoločný záujem celého medzinárodného spoločenstva na ich ochrane, sú súčasťou všeobecného medzinárodného práva: zaväzujú všetky subjekty, okrem tých, ktoré ich systematic- the United Nations Charter and under the Regional Human Rights Instruments: Reflections on Al-Jedda Decision. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae , tom. 32, č. 1, op. cit. , s. 243-255. 64 Case Concerning Application of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide , I.C.J. Reports 1993, Judge ad hoc Lauterpacht, para. 100. 65 SCHUTTER de, O., op. cit. , s. 49. Podobne i iní autori: THALLINGER, G.: Sense and Sensibility of the Human Rights Obligations of the United Nations Security Council, In ZaöRV, vol. 67, op. cit. , s. 1015-1040, s. 1028: „… [prednosť článku 103] by sa za žiadnych okolností nemala dotýkať ľudskoprávnych noriem, ktoré dosiahli status ius cogens .“; TZANAKOPOULUS, A.: Collective Security and Human Rights. In: Vidmar, J., Wet de, E. (eds.), Hierarchy in International Law: The Place of Human Rights. Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 42-70, s. 42: „… článok 103 vytlačí ( supersede ) všetko okrem ius cogens“ ; VIDMAR, J: Norms Conflicts and Hierarchy in International Law. In Hierarchy in International Law: The Place of Human Rights . Oxford: Oxford University Press, 2012, s. 13-41, s. 21: „Kapitola VII Charty nedáva Bezpečnostnej rade carte blanche , aby žiadala od štátov čokoľvek, teoreticky i spáchanie genocídy“; AKANDE, D.: The Security Council and Human Rights: What is the Role of Article 103 of the Charter? In Blog of the European Journal of International Law , 30 March 2009, dostup- ný na http://www.ejiltalk.org/the-security-council-and-human-rights-what-is-the-role-of-art-103-of- -the-charter/ [1. September 2014].

72