SLP 12 (2017)

Napriek uvedenému rozhodnutiu Interamerického súdu pre ľudské práva smero- val vývoj vnútroštátneho právneho poriadku Dominikánskej republiky iným smerom. Nasledujúcim závažným medzníkom bolo rozhodnutie Ústavného súdu Dominikánskej republiky, ktoré nanovo interpretovalo získavanie štátnej príslušnosti Dominikánskej re- publiky jednotlivcami, ktorí sa narodia na území Dominikánskej republiky rodičom, ktorí nie sú dominikánski štátni príslušníci a sú na území Dominikánskej repub- liky prechodne (v tranzite). 437 V dôsledku tohto retroaktívneho rozhodnutia bola odňatá dominikánska štátna príslušnosť množstvu ľudí, ktorí sa narodili na území Dominikánskej republiky medzi rokmi 1929 a 2010. Týmto ľuďom bolo síce umož- nené, aby sa opätovne zaregistrovali a získali dominikánsku štátnu príslušnosť, 438 ale napriek tomu túto možnosť využilo a efektívne uplatnilo nepomerne menej ľudí, ako bolo v štatistikách prezentovaných cudzincov „v tranzite“. 439 Podľa UNHCR štátnu príslušnosť stratilo približne 200 000 osôb 440 a hoci Dominikánska republika neza- čala uplatňovať oficiálnu politiku vyhosťovania, správy ľudskoprávnych organizácií už dlhodobo dokumentujú násilné incidenty voči Dominikáncom haitského pôvodu a po prijatí spomínaného rozhodnutia Ústavného súdu Dominikánskej republiky aj vznik utečeneckých táborov pozdĺž haitsko-dominikánskej hranice. 441 Toto rozhod- nutie bolo jednou z okolností preskúmavaných Interamerickou komisiou pre ľudské práva počas jej návštevy priamo v Dominikánskej republike 442 a stalo sa tiež predme- tom ďalšieho konania pred Interamerickým súdom pre ľudské práva. 443 Ten okrem predchádzajúcich porušení konštatoval aj porušenie práva na spravodlivý súdny pro- ces, práva na súdnu ochranu a tiež na slobodu pohybu a na súkromie. 444 Vo svojom rozsudku sa Interamerický súd rozsiahlo venoval právu na štátnu príslušnosť a v rámci 437 Rozhodnutie Dominikánskeho ústavného súdu č. TC/0168/13. 438 Zákon 169-14 rozdelil osoby, ktorých štátna príslušnosť bola rozhodnutím Ústavného súdu odňatá, do dvoch skupín. Osoby v skupine A mali možnosť opätovne získať dominikánsku štátnu príslušnosť, ak sa narodili na území Dominikánskej republiky a boli zaregistrovaní v príslušných zoznamoch v období medzi rokmi 1929 a 2007. Osoby v skupine B boli tými, ktorí ešte v žiadnom zozname zaregistrovaní neboli, no mali možnosť zaregistrovať sa, zlegalizovať svoj pobyt ako migranti a po dvoch rokoch požiadať o dominikánsku štátnu príslušnosť. Osoby, ktoré sa narodili medzi 18. aprílom 2007 a 26. januárom 2010 však v zákone neboli upravené. 439 Výročná správa Interamerickej komisie pre ľudské práva za rok 2016, kapitola IV k vývoju ľudských práv, časť B k Dominikánskej republike, prístupná na http://www.oas.org/en/iachr/docs/annual/2016/ docs/InformeAnual2016cap4B.RD-en.pdf [cit. 2017-05-21], § 20. 440 Pozri tiež správu Human Rights Watch k Dominikánskej republike prístupnú na https://www.hrw.org/ world-report/2016/country-chapters/dominican-republic [cit. 2017-05-21]. 441 Výročná správa Interamerickej komisie pre ľudské práva za rok 2016, op. cit ., § 116. 442 Pozri správu Interamerickej komisie pre ľudské práva k situácii ľudských práv v Dominikánskej republi- ke, OEA/Ser.L/V/II., Doc. 45/15, 31. december 2015, príp. výročnú správu Interamerickej komisie pre ľudské práva za rok 2016, op. cit. 443 Vyhostení Dominikánci a Haiťania v. Dominikánska republika , Interamerický súd pre ľudské práva, roz- sudok, séria C, č. 282, 28. august 2014. 444 Ibid., § 512 (čl. 3-10).

131