Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

2. PRÁVNA ÚPRAVA CESTOVNÝCH NÁHRAD PRI VYSIELANÍ ZAMESTNANCOV V ZMYSLE NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY Ako už bolo spomenuté v úvode tohto príspevku, novela Zákonníka práce, ktorou sa má zabezpečiť transpozícia novej smernice prináša zmeny aj v oblasti cestovných náhrad. S účinnosťou od 30. júla 2020 budú do „tvrdého jadra“ patriť aj podmien- ky ubytovania a náhrady cestovných výdavkov, stravných a ubytovacích nákladov. Poskytovanie cestovných náhrad pri vysielaní zamestnancov teda viac nebude v plnej právomoci členských štátov, ale zamestnávatelia budú mať povinnosť vyslaným za- mestnancom poskytovať cestovné náhrady minimálne v rozsahu ustanovenom smerni- cou. Prijatie novej právnej úpravy však prináša radu otázok týkajúcich sa jej aplikácie. Je potrebné sa zamyslieť nad tým ako bude zavedenie cestovných náhrad do tvrdého jadra vyzerať v praxi, či táto právna úprava zabezpečí vyššiu ochranu vyslaným zamest- nancom a aký to bude mať finančný dopad na zamestnávateľa. Zložitosť právnej úpravy vysielania zamestnancov spočíva najmä v povinnosti uplatňovať na pracovnoprávne vzťahy vysielaných zamestnancov nielen slovenské prá- vo, ale aj zahraničné právo hostiteľskej krajiny, v ktorej zamestnanec prácu vykoná- va. Povinnosť spravovať sa právom štátu, v ktorom sa práca vykonáva sa vzťahuje len na podstatný a najvýznamnejší obsah pracovného pomeru, už spomínané tzv. „tvrdé jadro“. Tvrdé jadro pracovných podmienok je upravené v článku 3 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov a v rámci slovenskej právnej úpravy je táto úprava transpono- vaná do § 5 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade pracovných podmienok uvedených v tvrdom jadre má teda vysielajúci zamestnávateľ vždy povinnosť skúmať právnu úpra- vu hostiteľského štátu a poskytnúť vyslanému zamestnancovi pracovné podmienky v súlade s touto právnu úpravou. Je však potrebné dodať, že Smernica 96/71/ES zakotvuje princíp výhodnosti pre zamestnanca. V zmysle tohto princípu je zamestnávateľ povinný vždy porovnať pra- covné podmienky vzťahujúce sa na rozsah tvrdého jadra podľa práva vysielajúceho štátu s právom hostiteľského štátu a uplatniť tie pracovné podmienky, ktoré sú pre zamestnanca výhodnejšie. Každý právny nárok zamestnanca musí byť pritom porov- návaný osobitne. 13 V zmysle novej smernice sa tvrdé jadro rozšíri o dve nové podmienky. Na vyslané- ho pracovníka sa bude vzťahovať právny poriadok krajiny, do ktorej je vyslaný, po no- vom aj v prípade 1) podmienok ubytovania a 2) náhrad cestovných výdavkov, strav- ných a ubytovacích nákladov. Právna úprava cestovných náhrad sa však v zmysle novej smernice bude uplatňovať len na prípady, keď sa bude od vyslaných zamestnancov po- žadovať, aby cestovali do svojho obvyklého miesta výkonu práce a zo svojho obvyklého miesta výkonu práce v členskom štáte, na ktorého územie boli vyslaní, alebo keď budú

13 BARANCOVÁ, H., ŠTEFKO, M. a GREGUŠ, J. Cezhraničná spolupráca a dočasné vysielanie zamest- nancov. Praha: Leges, 2017, s. 35

108