Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

obmedzenie slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom člen- ských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb. Rovnako vyžaduje odstránenie akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľovi služieb so sídlom v inom členskom štáte z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, ako aj odstránenie všetkých obmedzení, aj ak sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať činnosti poskytova- teľa so sídlom v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, sťažovať ju alebo ju robiť menej atraktívnou. 5 Uvedené je potrebné uplatňovať vo všetkých prípadoch, keď osoba poskytujúca služby tieto služby ponúka v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom je usadená, nech by boli príjemcovia týchto služieb usadení kde- koľvek. 6 Podľa článku 57 ZFEÚ môže osoba poskytujúca službu dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje, za rovnakých podmienok, aké tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom. Sloboda poskytovať služby zahŕňa právo aj poskytovateľa služieb usadeného v členskom štáte dočasne vyslať za- mestnancov do iného členského štátu s cieľom poskytovať službu. Podľa článku 57 ZFEÚ sa v zmysle zmlúv za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za od- platu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb. Činnosť podniku spočívajúca v prideľovaní zamestnancov za odplatu, pričom títo zamestnanci zostávajú v pracovnoprávnom vzťahu s uvedeným podnikom bez toho, aby bola uzatvorená akákoľvek pracovná zmluva s užívateľom, predstavuje podnikateľ- skú činnosť spĺňajúcu podmienky stanovené v článku 57 ZFEÚ, a je preto potrebné ju považovať za službu v zmysle tohto ustanovenia. 7 Do pôsobnosti článkov 56 a 57 ZFEÚ spadá aj služba pridelenia pracovnej sily medzi dvoma podnikmi so sídlom v rovnakom členskom štáte, pokiaľ sa táto služba poskytuje na území iného členského štátu, než v ktorom má užívateľský podnik svoje sídlo. Podľa Súdneho dvora môže vysielanie zamestnancov mať dosah na trh práce člen- ského štátu určenia služby. Na jednej strane sa totiž zamestnanci zamestnaní podnik- mi na prideľovanie zamestnancov môžu odvolávať na články 45 ZFEÚ až 48 ZFEÚ a na nariadenia Únie určené na ich vykonávanie. 8 Na druhej strane z dôvodu osobitnej povahy pracovných vzťahov, ktoré sú charakteristické pre prideľovanie zamestnancov, táto činnosť priamo ovplyvňuje aj vzťahy na pracovnom trhu, ako aj legitímne záujmy dotknutých zamestnancov. 9 V tejto súvislosti Súdny dvor v konštatoval, že podnik, ktorý sa zaoberá prideľovaním zamestnancov, je síce poskytovateľom služieb v zmysle 5 Porov. Komisia/Luxembursko, C445/03, EU:C:2004:655, bod 20, a Komisia/Rakúsko, C168/04, EU:C:2006:595, bod 36 6 Komisia/Francúzsko, C-154/89 ECLI:EU:C:1991:76 7 Porov. Webb, C-279/80, ECLI:EU:C:1981:314, bod 9 a RANI Slovakia, C298/09, ECLI:EU:C:2010:343, bod 36 8 Porov. Webb, C-279/80, ECLI:EU:C:1981:314, bod 10 9 Webb, C-279/80, ECLI:EU:C:1981:314, bod 18

113