ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

ného pojednávania: ak sa obvinený nedostaví napriek riadnemu predvolaniu, táto okolnosť per se nezakladá dôvod útekovej väzby; 38 • v nových spoločenských pomeroch vytvorila judikatúra sústredený tlak na zu žujúci výklad dôvodov väzby; napr. R 64/1992 zdôraznil, že hrozba vysokého trestu ako samostatný predpoklad dôvodu útekovej väzby nepostačuje, ale je potrebné zistiť ďalšie skutočnosti týkajúce sa okolností skutku alebo osoby pá chateľa; ku kolúznej väzbe v kontexte českého práva (R 30/1993) bolo napr. uvedené, že spravidla nie je obava, že by obvinený mohol mariť objasňovanie skutku, ak má byť dokazovanie doplnené len znaleckým posudkom; • posunom v ponímaní väzby v kontexte proporcionality bol aj judikát R 1/2003 (ČR), podľa ktorého materiálne podmienky väzby podľa § 67 TP 1961 je po trebné aplikovať tak, že väzba nie je prípustná, ak trestné stíhanie (vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa) nebude viesť k uloženiu nepodmie nečného trestu odňatia slobody; • v kontexte samostatného slovenského právneho poriadku tento judikatórny vývoj k materiálnym podmienkam väzby prebiehal tiež (hoci v nižšej inten zite), pričom judikatúra sa venovala najmä podmienkam nahradenia väzby – napr. Najvyšší súd SR poukázal (R 45/2013) na potrebu skúmania, či nahra denie väzby preváži nad závažnosťou dôvodných obáv podľa § 71 ods. 1 písm. a) až c) TP 2005. 39 K rozvoju výkladu dôvodov väzby prispela aj rozhodovacia činnosť ústavných súdov v oboch krajinách (ÚS ČR, ÚS SR). Príkladmo je potrebné spomenúť tézu ÚS ČR z polovice 90-tych rokov o výklade dôvodov väzby, podľa ktorej ktorýkoľvek z dôvodov väzby môže byť alternatívne naplnený dvomi spôsobmi: obvinený dal svo jím konaním príčinu, že existuje príslušná obava, alebo existuje objektívna konštelácia väzobných dôvodov, ktoré opodstatňujú vzatie do väzby. 40 Ústavní soud tým v zásade poukázal na základné dichotomické rozlíšenie okolností zakladajúcich dôvod väzby, ktoré teda môžu byť subjektívne alebo objektívne (napr. založené na okolnostiach skutku, príp. osobných pomeroch obvineného). V inom prípade z rovnakého obdobia ÚS ČR pripomenul, 41 že posúdenie okolnosti, či je väzba nevyhnutná na dosiahnutie účelu trestného konania nie je možné posudzovať na základe všeobecných a nemen ných kritérií, ale je nevyhnutné zohľadňovať konkrétne a individualizované aspekty, ktoré sa viažu aj na osobu obvineného, jeho osobné pomery, resp. rozsah potrebného 38 Neskôr bol tento názor modifikovaný Ústavním soudem ČR , že je daný dôvod väzby, ak obvinený bol opakovane predvolávaný, nezdržuje sa na adresách, odmieta preberať zásielky. Uznesenie Ústavního soudu ČR z 25. júna 1998, sp. zn. III. ÚS 18/98, 41/1998 USu. 39 Ďalej najmä možnosť nahradenia kolúznej väzby, hoci to zákon výslovne nepripúšťa, ale vyžaduje si to medzinárodná zmluva (čl. 5 ods. 3 Dohovoru), R 57/2005 a ďalšie. 40 Nález Ústavního soudu ČR z 12. septembra 1996, sp. zn. I. ÚS 62/96, 74/1996 USn. 41 Nález Ústavního soudu ČR z 26. septembra 1996, sp. zn. III. ÚS 18/96, 88/1996 USn.

110