ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

10. PRIMERANOSŤ VÄZBY VO VYŠETROVANÍ THE ADEQUACY OF CUSTODY IN THE INVESTIGATION Rastislav Remeta V príspevku poukazujeme na aktuálnu právnu úpravu a súdne rozhodnutia v Slovenskej republike vzťahujúce sa k primeranosti väzby vo vyšetrovaní. Pre dosi ahnutie účelu trestného konania by najskôr mali byť využité menej závažné zaisťovacie procesné prostriedky. Aj v prípade existencie väzobných dôvodov je nutné skúmať, či väzbu ako poslednú možnosť nemožno nahradiť iným inštitútom. Väzba je teda len dočasný zabezpečovací inštitút, predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného pri existencii prezumpcie jeho neviny, má fakultatívnu povahu a mala by trvať len nevyhnutný čas. In the paper we refer to the current legislation and court decisions in the Slovak Republic related to the appropriateness of detention in the investigation. In order to achieve the purpose of criminal proceedings, less serious procedural means of detention should be used first. Even in the case of the existence of custodial grounds, it is necessary to examine whether custody as a last resort cannot be replaced by another institution. Custody is therefore only a temporary precautionary measure, it constitutes the most serious interference with the personal liberty of the accused, where there is a presumption of innocence, it is optional and should last only for the necessary time. 10.1 Úvod Pre Slovenskú republiku ako právny štát a jej štátne orgány, vrátane orgánov čin ných v trestnom konaní a súdy je nevyhnutné, aby sa v súlade s Čl. 1 odsek 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, (ďalej len „Ústava SR“), riadili princí pom legality (zákonnosti) v postupe štátnych orgánov, keď štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 1 Osobná sloboda je zaradená medzi základné ľudské slobody. Ide o jednu z najväč ších hodnôt v živote človeka a je prirodzenou zárukou fyzickej integrity človeka. „Pod osobnou slobodou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť.“ 2 Pozbavenie osobnej slobody formou väzby, možno označiť za krajné a výnimočné opatrenie (ultima ratio). 3 Úvaha súdu o existencii zákonom ustanove ných dôvodov a času väzby v konkrétnom prípade, musí zodpovedať vždy tomuto vzťahu medzi princípom a výnimkou. Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osob nej slobody obvineného pri existencii prezumpcie jeho neviny. S väzbou obvineného 1 Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov, Čl. 2 odsek 2. 2 Nález Ústavného súdu SR zo dňa 22. 1. 2004, sp. zn. III. ÚS 204/02. 3 IVOR, Jaroslav a kol. Trestné právo procesné. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, s.r.o., 2010, s. 324, ISBN 80-89122-75-2.

130