ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

č. 39298/04 a č. 8723/05 proti Českej republike, nemožnosť náhrady kolúznej väzby nie je v rozpore s článkom 5 odsek 3 Dohovoru, pokiaľ majú súdy možnosť nariadiť bezpodmienečné prepustenie obvineného na slobodu po celú dobu trvania trestného konania. Otázka dĺžky tzv. kolúznej väzby bola v Slovenskej republike opätovne posudzo vaná, najmä v porovnaní s právnou úpravou v Českej republike a Rakúskej republi ke. Trestný poriadok bol následne vo vzťahu k tzv. kolúznej väzbe zmenený zákonom č. 40/2024 Z. z. s účinnosťou od 15. marca 2024 v ustanovení § 76 odsek 8, keď sa základná lehota tzv. kolúznej väzby ešte skrátila, a to z 5 na 3 mesiace. 10.5 Otázka primeranosti väzby v rozhodnutiach súdov Všeobecné súdy v súvislosti s primeranosťou väzby vo vyšetrovaní posudzujú via ceré otázky. Napríklad, že konkrétne (nie hmlisté, neisté) skutočnosti reálne odôvod ňujúce obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 odsek 1 písme no a) až c) Trestného poriadku, musia byť preukázané pri vzatí obvineného do väzby a pretrvávať počas celej väzby (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 2. 2016, sp. zn. 3 Tost 9/2016). Pri rozhodovaní o väzbe obvineného, nemožno vyhodnoco vať dôkazy z hľadiska viny, ale v prípravnom konaní len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu a z toho pohľadu hod notiť aj v prípravnom konaní vykonané dôkazy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 11. 2014, sp. zn. 1Tost 39/2014). V materiálnom zmysle slova Ústava SR vyžaduje, aby rozhodnutie súdu o väzbe zodpovedalo významu zaručenej osobnej slobody a „dôvodom a času ustanovenému zákonom“. Z Čl. 17 odsek 5 Ústavy SR je evidentné, že „rozhodnutie“, „dôvody“ a „čas“, na ktorý možno vziať do väzby“, tvoria jeden celok. Vzhľadom na to, že „osobná sloboda“ je ústavne garantovaným princípom a „pozbavenie slobody – väzba“ je výnimkou z neho, musí úvaha súdu o existencii zákonom ustanovených dôvodov a času väzby v konkrétnom prípade zodpovedať vždy vzťahu medzi princípom a výnimkou. Väzba by nemala presiahnuť v konkrétnom prípade vzhľadom na jeho okolnosti nevyhnutnú dobu. Trvanie väzby možno v konkrétnom prípade ospravedlniť, len ak existujú jasné náznaky skutočného verejného záujmu, ktoré napriek prezumpcii neviny prevažujú nad právom obvinené ho na osobnú slobodu. Vo formálnom zmysle slova Ústava SR vyžaduje, aby súd svoju úvahu vyjadril spôsobom, ktorý pre rozhodnutie o väzbe ustanovuje zákon. Ústava SR dbá o to, aby väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody bola vykonaná spôsobom poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu orgánov činných v trestnom konaní (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 6. 2015, sp. zn. 1 Tost 22/2015). Väzba je v podmienkach právneho štátu, ktorého základným atribútom je „inter alia“ i dôsledné dodržiavanie právnych predpisov a ga rancia základných ľudských práv a slobôd, tak vážnym zásahom do práva na osobnú slobodu ako základného ľudského práva, že tento zásah je v každom štádiu jeho trvania neustále potrebné podrobovať skúške zákonnosti, odôvodnenosti a predovšetkým ne-

139