ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

ho z väzby. „O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, prípadne doručením rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Či sa rozhodlo urýchlene, posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 odsek 4 Dohovoru“ (Bezicheri proti Taliansku, Sanchez Reisse proti Švajčiarsku). Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 19. 6. 2018, sp. zn. II. ÚS 567/2017-28 uviedol, že v čl. 17 odsek 2 a 5 Ústavy SR, obdobne ako v čl. 5 odsek 4 Dohovoru, je obsiahnuté aj právo na neodkladné a urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby. Požiadavke neod kladnosti, resp. urýchlenosti spravidla nemôže zodpovedať doba konania presahujúca na jednom stupni dobu jedného mesiaca a nečinnosť trvajúca týždne. Z ďalších troch Nálezov Ústavného súdu SR vyplýva, že konajúce súdy sa v odô vodnení svojich rozhodnutí o väzbe nevysporiadali s právnou „nadkvalifikáciou“ skutkov, neodpovedali na relevantné väzobné námietky sťažovateľa a absentovali jasné a zrozumiteľné konkrétne dôvody na ďalšie trvanie väzby. Napríklad Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 13. 3. 2021, sp. zn. III. ÚS 33/2021-80 okrem iného uviedol, že „Orgá ny č inné v trestnom konaní, respektíve sú dy musia byť schopné po deviatich me siacoch trvania kolú znej väzby uviesť mená konkrétnych osô b, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne správanie sťažovateľa,“ Čím dlhšie väzba trvá, tým súdy musia pre udržanie väzby vyžadovať splnenie vyššej miery podozrenia zo spáchanej trestnej čin nosti, pretože postupom času prevažuje prezumpcia neviny a dôležitosť osobnej slobo dy nad záujmami štátu vyšetriť trestnú činnosť a postaviť obvineného pred súd (roz sudok ESĽP zo dňa 6. 10. 2016 vo veci Strogan proti Ukrajine, sťažnosť č. 30198/11, bod 96). Postupy polície, keď dôjde k účelovému nadkvalifikovaniu trestného činu, by nemali byť zo strany súdov tolerované. Nie je rozhodujúce, čo formálne vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia, ale čo reálne vyplýva z vykonaného dokazovania. Inak je prístup súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný a vedie k porušeniu práva sťažovateľa na osobnú slobodu. Právna kvalifikácia skutku je významným fak torom aj pri rozhodovaní o nahradení väzby opatreniami podľa § 80 až § 82 Trestného poriadku. Je ústavnoprávne neakceptovateľné, aby vo vzťahu ku kvalifikáciu skutku bolo ťažisko dokazovania až pred súdom a sťažovateľ bol počas väzby vylúčený z pro striedkov nahradenia väzby pre pochybenie orgánov činných v trestnom konaní pri nadkvalifikácii trestného činu. Súd je povinný rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07 alebo rozsu dok ESĽP zo dňa 20. 10. 2016 vo veci Ara Harutyunyan proti Arménsku, sťažnosť č. 629/11, bod 51). Aj Nález Ústavného súdu SR zo dňa 30. 9. 2021, sp. zn. II. ÚS 299/2021 poukazuje na arbitrárne odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s nadkvalifikáciou skutku, nie ako trestného činu vydierania, ale ako trestného činu marenia spravodlivosti, respektíve, že skutok nie je trestným činom, čím by boli podmienky na prepustenie sťažovateľa z väzby podstatne priaznivejšie. Skúmanie tzv. materiálnych dôvodov väzby je zákonnou podmienkou

141