ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

nosťou vydania veci podľa § 89a Trestného poriadku poukazujeme na nález Ústavného súdu SR, v ktorom dal predmetnú povinnosť do kontrastu so zásadou nemo tenetur se ipsum accusare, teda zásadou neprispievať k sebaobviňovaniu. Zákaz sebaobviňovania má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov, a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu (R 92/2015). Z toho dôvodu je dôležité, aby policajt predtým, ako vyzve osobu na vydanie veci, podľa § 89a Trestného poriadku túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispie vať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Tdo/11/2013). Postupom podľa § 89a Trestného poriadku bol policajt povinný po učiť sťažovateľa predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Krajský súd sa mal vysporia dať aj so zákonným podkladom výzvy na vydanie vecí, keďže výzva podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku nepredstavuje všeobecnú výzvu policajta voči osobe na vyloženie všetkých vecí alebo vyloženie vecí, ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti, ale iba na vydanie konkrétnej veci, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania. Z výsluchu poli cajtov vyplýva, tak ako to zistil okresný súd, že sťažovateľ bol vyzvaný na vydanie vecí bez predchádzajúceho poučenia o zákaze sebaobviňovania, a až následne, ako vydal veci, okrem iného aj drogy, mu bolo oznámené, že je podozrivý zo spáchania trest ného činu a došlo k poučeniu o jeho právach. Keďže poučenie nepredchádzalo výzve na vydanie vecí, takýto postup policajtov je ústavne neudržateľný, pretože je v rozpore s ústavnou požiadavkou zákazu sebaobviňovania. 14 Ďalej v prípade vydania veci aj Najvyšší súd SR vyslovil záver, že ide o opatrenie procesného donútenia, spočívajúce v dočasnej, alebo trvalej zmene dispozície so zaisťovanou vecou. V rámci novelizácie vykonanej zákonom o zaisťovaní majetku došlo k explicitnému vymedzeniu účelu zaisťovania veci týmto spôsobom – inštitút vydania veci sa uplatňuje v súvislosti s vecami použiteľnými ako dôkaz. Ustanovenie § 89a Trestného poriadku definuje všeobecnú edičnú povinnosť (výnimku predstavujú jedine osoby vyňaté z pôsobnosti Trestného poriadku- viď. § 8). Dôsledkom všeobecného charakteru tejto povinnosti je aj to, že nezáleží na právnom vzťahu povinnej osoby voči danej veci, teda je irelevantné, či ju drží z titulu vlastníckeho práva, iného právneho vzťahu (napr. výpožička) alebo aj protiprávne. Okrem osobných exempcií z edičnej povinnosti zákon pripúšťa aj vecné - edičná povinnosť nezahŕňa veci, ktorých obsah sa týka okolností podliehajúcim zákazu výsluchu. Obsahom edičnej povinnosti je povinnosť vec dôležitú pre trestné konanie predložiť alebo vydať. Výzva na predloženie smeruje spravidla k výkonu obhliadky, bez potreby následného zaistenia tejto veci, ak je potrebné vec zaistiť, uplatní sa výzva na vydanie. Výzvu na vydanie veci môže realizovať predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Samotná výzva nie je rozhodnutím, môže mať aj ústnu podobu, prípadne byť súčasťou iného úkonu, najčastejšie domovej prehliadky, pričom vtedy je potrebné o výzve urobiť záznam v zápisnici o tomto inom úkone. Z hľadiska obsahových náležitostí musí byť 14 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 11. 2021, sp. zn. III. ÚS 522/2021.

202