ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

ného činu (obzvlášť závažný zločin), sťažovateľ figuroval vo vyšetrovanej trestnej veci ako podozrivá osoba, kde sa toto podozrenie, ako už bolo uvedené, opieralo o veľmi podrobné dôvody. Argumentáciu sťažovateľa, že vykonaná prehliadka mala negatívny výsledok a sťažovateľovi, ako sám uvádza, nebolo dosiaľ vznesené obvinenie, nemožno považovať za skutočnosti, ktoré samy osebe s absolútnou istotou vylučujú opodstatne nosť vykonanej prehliadky. Podstatné pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase na riadenia domovej prehliadky predostrel súdny príkaz a návrh prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutom obydlí. Potenciálne relevantné dôkazy – veci použité na spáchanie alebo získané z trestnej činnosti, nebolo možné zabezpečiť inak ako ich zaistením u podozrivých osôb. Rozsah domovej prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť. Z obsahu zápisnice o vykonanej prehliadke jasne vy plýva, že samotnému vykonaniu prehliadky predchádzala výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle § 104 Trestného poriadku a prehliadka bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba nezúčastnená na veci“). 16 Pri vyššie uvedených inštitútoch Trestného poriadku (domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, vstup do obydlia, iných priestorov a na po zemky) je potrebné poukázať na ústavnú sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal na Ústavný súd SR z dôvodu, že bola nariadená prehliadka iných priestorov a pozemkov, pričom sťažovateľ tieto priestory využíval aj na bývanie. K úvahe sťažovateľa o potrebe vydania príkazu na prehliadku dotknutého objektu všeobecným súdom z dôvodu, že ním pre najaté priestory mu slúžili aj ako obytné, Ústavný súd SR v plnom rozsahu poukazuje na vyjadrenie generálnej prokuratúry k ústavnej sťažnosti, v ktorom s odkazom na ju dikatúru ústavného súdu uviedla, že prehliadka iných priestorov patrí k zaisťovacím úkonom trestného konania. Jej účelom je zaistiť veci dôležité pre trestné konanie, ktoré sa nachádzajú v tzv. iných priestoroch, resp. na pozemkoch. Tento inštitút sa aplikuje na objekty, ktoré neslúžia na bývanie. Vychádza sa pritom z objektívneho práva regle mentujúceho otázku účelového určenia konkrétneho priestoru a zo štátom určených evidencií (kataster nehnuteľností), podľa ktorých je možné zistiť, či konkrétny priestor je určený na bývanie alebo nie, a taktiež z vedomostí o existencii či neexistencii rozhod nutí príslušného stavebného úradu o zmene účelového určenia nehnuteľnosti (bližšie nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 386/2014).“ Z upovedomenia okresnej prokuratú ry zjavne vyplýva, prečo bol orgánmi činnými v trestnom konaní zvolený ako zodpove dajúci zákonný inštitút prehliadky iných priestorov a pozemkov (podľa zistení orgánov činných v trestnom konaní išlo o nebytový priestor bez reálneho predpokladu jeho využívania na bývanie), pritom ústavný súd tomuto postupu nemá z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. 17

16 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015, sp. zn. III. ÚS 524/2015. 17 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2021, sp. zn. I. ÚS 147/2021.

204