ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

elektronických dôkazov vyvstáva vo viac ako polovici všetkých trestných konaní vede ných v členských štátoch EÚ (55 %). 8 Hlavnou myšlienkou nariadenia je nahradenie štandardných mechanizmov justič nej spolupráce, ktorá prebieha medzi dvomi justičnými orgánmi členských štátov EÚ. Nariadenie je totiž postavené na myšlienke priameho styku medzi justičným orgánom jedného štátu a providerom pôsobiacim v inom členskom štáte. Tento systém pritom kopíruje kontroverzný počin USA, ktorý má podobu právneho aktu označovaného ako CLOUD Act 9, 10 , a ktorý je zásadne kritizovaný práve z dôvodu nahradenia práv neho styku medzi justičnými orgánmi priamym stykom medzi justičným orgánom USA a providerom umiestneným kdekoľvek na svete. Nariadenie EÚ upravuje dva typy príkazov, ktoré budú aplikovateľné na zaisťova nie elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ide o európsky príkaz na predloženie elektronických dôkazov a európsky príkaz na uchovanie údajov. Pokiaľ ide o európsky príkaz na predloženie elektronických dôkazov (ďalej len ako ,,EPPD“ alebo ,,príkaz“) návrh nariadenia ho definuje ako rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje predloženie elek tronických dôkazov, ktoré vydal alebo potvrdil justičný orgán členského štátu a ktoré je adresované určenej prevádzkarni alebo právnemu zástupcovi poskytovateľa služieb, ktorý ponúka služby v EÚ, ak sa táto určená prevádzkareň alebo právny zástupca na chádza v inom členskom štáte viazanom týmto nariadením. 11 Na strane druhej európ 8 Commission staff working document impact assessment. Accompanying the document: Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on European Production and Preservation Orders for electronic evidence in criminal matters. Brussels, 17.4.2018, SWD(2018) 118 final, s. 14 9 The Clarifying Lawful Overseas Use of Data Act (H.R. 4943), 2018, PL 115–141, Division V 10 Hlavný dôvod, ktorý viedol k prijatiu CLOUD Act, bola kauza spoločnosti Microsoft Ireland (roz hodnutie vo veci United States v. Microsoft Corp., 584 U.S., 2018). V roku 2013 prišlo zo strany príslušných orgánov USA k vydaniu príkazu na vydanie elektronických údajov, ktorý bol adresovaný spoločnosti Microsoft. Požadované údaje však boli umiestnené na úložisku v dátovom centre v Dubline. Spoločnosť odmietla vydať požadované údaje práve z dôvodu umiestnenia úložiska mimo jurisdikcie USA, pričom predmetné konštatovanie bolo odobrené aj odvolacím súdom, ktorý konštatoval neo právnenú extrateritoriálnu aplikáciu práva USA. Práve spornosť tejto kauzy viedla americký Kongres k prijatiu právneho aktu CLOUD Act, ktorý objasnil, že poskytovatelia komunikačných služieb majú povinnosť vyhovieť žiadostiam príslušných orgánov USA o poskytnutie údajov bez ohľadu na to, kde sa požadované údaje nachádzajú, a teda bez ohľadu na to, či sú umiestnené priamo v USA alebo kdekoľvek mimo teritória USA. Práve uvedená základná myšlienka, na ktorej je postavený CLOUD Act, vyvolala silnú kritiku na európskom kontinente, ktorá má svoj základ v priam extrateritoriálnom uplatňovaní práva USA a predovšetkým v ohrození spočívajúcom v možnom porušení legislatívy dožiadaného štátu dotýkajúcej sa ochrany osobných údajov. CLOUD Act mal tento problém vyriešiť prostredníctvom od seku 6 článku 2, ktorý vláde USA umožňuje uzatvárať výkonné dvojstranné dohody s tretími krajinami o recipročnom zrýchlenom prístupe k elektronickým dôkazom, ktoré sa nachádzajú u poskytovateľov so sídlom v zahraničí. Zámerom predmetných dohôd je práve odstránenie možných konfliktov vyššie zmienených legislatív. Uvedené dohody sa doposiaľ podarilo uzatvoriť s Veľkou Britániou a Austráliou. Rokovania o uzatvorení obdobnej dohody aktuálne prebiehajú s Kanadou a Európskou úniou 11 čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie

218