ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

všetkým predpokladá mimoriadnu udalosť, ktorú síce nemuselo byť absolútne nemožné odvrátiť, porušenie úniových povinností ale musí byť „vyvolané mimoriadnymi a nepred- vídateľnými udalosťami, nezávislými od toho, kto sa na [ne] odvoláva, a ktorých dôsledkom sa nemohlo ani napriek všetkej vynaloženej starostlivosti zabrániť“ . 701 Túto výnimku z po- vinnosti dodržiavať úniové pravidlá je tak vo všetkých oblastiach pôsobnosti práva Únie potrebné vykladať vždy reštriktívne, pričom v praxi sa na ňu odvolávajú najčastejšie hospodárske subjekty. 702 Pri porušení práva Únie zo strany členských štátov uznal Súdny dvor existenciu okolností vyššej moci len veľmi výnimočne, ako napríklad v prípade bombového aten- tátu, pri ktorom boli zničené zariadenia strediska na spracovanie údajov. Tie boli po- trebné pre zaznamenanie a spracovanie štatistických údajov o nákladnej automobilovej preprave tak, ako to vyžadovali komunitárne (v súčasnosti úniové) právne predpisy. 703 Avšak aj v tejto situácii mohlo Taliansko ospravedlňovať neplnenie svojich úniových povinností len počas nevyhnutnej doby, to znamená objektívne potrebnej pre nahrade- nie zničených zariadení, ako aj zhromaždenie a spracovanie údajov. 704 Naopak, Súdny dvor neuznal existenciu vyššej moci napríklad v prípade protestov obyvateľstva proti umiestneniu skládok v rámci územia obcí, ani z dôvodov existencie kriminálnych aktivít v regióne, alebo porušenia povinností zmluvných partnerov správnych orgánov zodpovedných za realizáciu aktivít smerujúcich k naplneniu úniových požiadaviek. 705 Všetky vnútroštátne orgány by totiž mali konať starostlivo a prijať potrebné opatrenia nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany pred prípadným nedodržaním zmluvných záväz- kov ich partnerov, alebo iným spôsobom zaistiť realizáciu požadovaných aktivít. 706 Pre posúdenie, či skutočne nastal prípad vyššej moci, je pritom nepodstatné, či „nesplnenie povinnosti vyplýva z vôle členského štátu, ktorému je pripísateľné, z jeho nedbanlivosti alebo z technických ťažkostí, na ktoré narazil“ . 707 Členský štát sa za žiadnych okolností „nemôže odvolávať na ustanovenia, zvyky alebo stav svojho vnútroštátneho poriadku, aby tým odô- vodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva [Únie] “ . 708 Porušenie povinností či ne- rešpektovanie lehôt vyplývajúcich členským štátom z úniových právnych predpisov tiež 701 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2010, Komisia proti Taliansku , C-297/08, ECLI:EU:C:2010:115, bod 85. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 8. marca 1988, McNicholl a i. , 296/86, ECLI:EU:C:1988:125, bod 11; a z 27. októbra 1987, Theodorakis , 109/86, ECLI:EU:C:1987:460, bod 7. 702 Pozri napr. rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 2015 Szemerey , C-330/14, ECLI:EU:C:2015:826, bod 22; z 26. septembra 2013, ÖBB-Personenverkehr , C-509/11, ECLI:EU:C:2013:613, bod 25; alebo zo 14. júna 2012, CIVAD , C‑533/10, ECLI:EU:C:2012:347, bod 15. 703 Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Komisia proti Taliansku , 101/84, ECLI:EU:C:1985:330, body 15 a 16. 704 Ibid. 705 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2010, Komisia proti Taliansku , C-297/08, ECLI:EU:C:2010:115, body 80, 82 až 86. 706 Ibid., bod 86. 707 Ibid., bod 82. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1998, Komisia proti Španielsku , C‑71/97, ECLI:EU:C:1998:455, bod 15. 708 Rozsudok Súdneho dvora z 9. decembra 2008, Komisia proti Francúzsku , C-121/07, ECLI:EU: C:2008:695, bod 72. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 18. júla 2006, Komisia proti Taliansku , C‑119/04, ECLI:EU:C:2006:489, bod 25; a z 9. septembra 2004, Komisia proti Španielsku , C‑195/02, ECLI:EU:C:2004:498, bod 82.

108