ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

6. Záver Cieľom monografie bolo poukázať na rozsah povinností členských štátov uložených právom Únie so zvláštnym dôrazom na zásadu lojálnej spolupráce, ktorá je osobitným vyjadrením medzinárodnoprávnej zásady pacta sunt servanda . Podľa čl. 4 ods. 3 ZEÚ táto zásada lojality od členských štátov vyžaduje, aby prijali všetky opatrenia potrebné pre zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a súčasne sa zdržali opat- rení, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre dosiahnutie cieľov Únie. Tieto požiadavky sa uplatňujú vo všeobecnosti, nezávisle od povahy právomoci Únie alebo prípadného práva členských štátov uzatvárať záväzky s tretími krajinami. Ich medzinárodné záväzky sa preto nemôžu dotýkať vnútorných pravidiel Únie, ani akýmkoľvek spôsobom narúšať ich obsah. V situáciách dotýkajúcich sa práva Únie musia byť vnútroštátne predpisy v súlade s úniovými pravidlami aj vtedy, keď záležitosť patrí do právomoci členských štátov. Výkon zostatkových právomocí členských štátov totiž nesmie ohroziť úplný úči- nok zakladajúcich zmlúv ani dosiahnutie ich cieľov. V tejto súvislosti sa od členských štátov tiež vyžaduje, aby sa zdržali konania, ktoré je v rozpore s plánmi na uskutočňo- vanie niektorej spoločnej politiky Únie. Takisto musia dbať na to, aby nimi uzatvorené medzinárodné dohody, ktoré sa dotýkajú na úniovej úrovni doposiaľ neupravených otá- zok spadajúcich do oblasti spoločných právomocí Únie a členských štátov, v budúcnosti nebránili výkonu právomocí zverených inštitúciám Únie, konkrétne využitiu osobit- ných úniových nástrojov vyznačujúcich sa potrebou ich bezodkladného použitia. Zásada lojality nezaväzuje len členské štáty voči Únii a jej inštitúciám, ale takisto inštitúcie Únie, ktoré sú viazané recipročnou povinnosťou lojálne spolupracovať s člen- skými štátmi. Ďalej sa uplatňuje medzi samotnými členskými štátmi, ako aj medzi inštitúciami Únie navzájom. V rámci obojstrannej spolupráce členských štátov a in- štitúcií Únie zohráva osobitný význam ich súčinnosť za účelom dosiahnutia zakladajú- cimi zmluvami stanovených cieľov prostredníctvom zosúladenia výkonu ich právomocí. V súlade s požiadavkou lojálnej spolupráce sú členské štáty povinné uľahčiť Komisii plnenie jej úlohy dohliadať na uplatňovanie práva Únie predovšetkým tým spôsobom, že jej poskytnú potrebné informácie, ako napríklad o prebratí smernice alebo o záme- roch poskytnúť či upraviť štátnu pomoc. Takisto sa od nich vyžaduje, aby iniciovali konzultácie s Komisiou s cieľom vyhnúť sa riziku porušenia úniových pravidiel alebo zabrániť komplikáciám pri uskutočňovaní politík Únie. Prípadné porušenie reciproč- nej povinnosti lojálnej spolupráce či už zo strany inštitúcie Únie alebo členskej krajiny neumožňuje inému členskému štátu, aby v rozpore so svojimi úniovými povinnosťami podnikol iniciatívy, ktoré majú potenciál ovplyvniť pravidlá Únie. Zakázané sú preto jeho jednostranné nápravné či obranné opatrenia prijaté s úmyslom predísť takémuto porušeniu úniových predpisov. Ciele zakladajúcich zmlúv by členské štáty mali mať obzvlášť na zreteli pri plnení svojich medzinárodných záväzkov, ako aj pri spolupráci v rámci členstva v rôznych medzinárodných organizáciách. Na základe čl. 24 ods. 3 ZEÚ sa záväzok lojality tiež vzťahuje na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pričom v tejto oblasti ukladá členským štátom povinnosť aktívne a bezpodmienečne podporovať Úniu a rešpektovať jej činnosti, prispievať k zvyšovaniu a rozvíjaniu vzá-

139