ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

v podstate k rovnakému výsledku. Na jednej strane nepopierajú vznik medzinárod- noprávnej zodpovednosti štátu v dôsledku porušenia jeho povinnosti zabezpečiť plne- nie medzinárodných záväzkov na vnútroštátnej úrovni. Na druhej strane kladú dôraz na štátnu suverenitu, keďže napriek narastajúcemu vplyvu medzinárodného práva spra- vidla trvajú aj na aplikácii tých vnútroštátnych predpisov, ktoré sú v rozpore s ich me- dzinárodnými záväzkami. Postavenie medzinárodného práva vo vnútroštátnych právnych poriadkoch tak ur- čujú výlučne suverénne štáty spravidla prostredníctvom ústavnoprávnej úpravy. V rámci nej napríklad deklarujú, že uznávajú pravidlá medzinárodného práva či svoje medziná- rodné záväzky a zaväzujú sa ich dodržiavať, prípadne ich vyhlasujú za súčasť vnútroštát- neho právneho poriadku, v ktorom im priznávajú prednostné postavenie. 80 Takto usta- novená prednosť medzinárodného práva, za predpokladu splnenia všetkých ústavných požiadaviek, následne zaväzuje všetky vnútroštátne orgány aplikácie práva. Z vnútro- štátneho pohľadu je preto možné hovoriť o „dominancii“ ústav vo vzťahu k medzinárod- nému právu, keďže predstavujú základný nástroj pre vykonávanie, realizáciu, či apliká- ciu medzinárodného práva na národnej úrovni. 81 Možné riešenie vzťahu vnútroštátneho a medzinárodného práva, ktoré zahŕňa priznanie prednosti vybraným medzinárodným záväzkom pred vnútroštátnymi normami, ponúka tiež Ústava SR. 82 2.1.1.2 Úniová koncepcia prednosti Podobne ako štáty musia v súlade so zásadou pacta sunt servanda zaistiť plnenie svojich medzinárodných zmluvných záväzkov, ukladá úniová zásada lojality členským krajinám povinnosť jednak prijať „všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo (zakladajúcich) zmlúv alebo z aktov inštitú- cií Únie“ , ako aj zdržať sa opatrení, ktoré by mohli „ohroziť dosiahnutie cieľov Únie“ . 83 V tejto súvislosti predstavuje zabezpečenie plného účinku úniových právnych noriem zo strany všetkých orgánov členských štátov základnú požiadavku vyplývajúcu zo zásady prednosti práva Únie. 84 Vnútroštátny právny poriadok musí garantovať najmä účinnú väzkami. Rovnako umiernený dualizmus pripúšťa možnosť konfliktu medzi pravidlami medzinárodného a vnútroštátneho práva, keďže na rozdiel od jeho klasickej koncepcie nepopiera čiastočné prekrývanie sa nimi upravovaných oblastí, čo je obzvlášť zjavné pri ochrane ľudských práv. Vzhľadom na samostatnosť týchto právnych systémov nemá porušenie pravidiel medzinárodného práva aktmi verejnej moci vplyv na ich účinky vo vnútroštátnom právnom poriadku, súčasne však vedie k vzniku medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátu. 80 Napr. podľa čl. 9 ods. 1 rakúskeho Spolkovej ústavného zákona: „Všeobecne uznané pravidlá medzinárod- ného práva sa považujú za súčasť spolkového práva“ (preklad autora). Podľa čl. 25 nemeckého Základného zákona: „Všeobecné pravidlá medzinárodného práva sú súčasťou spolkového práva. Majú prednosť pred zákon- mi…“ . Podľa čl. 100 ods. 2 Základného zákona: V prípade pochybností, „či je určité pravidlo medziná- rodného práva súčasťou spolkového práva… musí si (vnútroštátny) súd vyžiadať rozhodnutie (nemeckého) ústavného súdu “ (preklad autora). 81 OROSZ, L., SVÁK, J., BALOG, B.: Základy teórie konštitucionalizmu . 1. vyd. Bratislava : Eurokódex, 2011, s. 95. 82 Pozri bližšie podkapitolu 2.1.1.4 Prednosť v právnom poriadku Slovenskej republiky. 83 Čl. 4 ods. 3 ZEÚ. 84 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 2018, Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána , C-378/17, ECLI:EU:C:2018:979, bod 39.

21