ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

od zvolania konventu a sama vymedziť mandát pre medzivládnu konferenciu. 224 Túto následne „zvolá predseda Rady s cieľom rozhodnúť vzájomnou dohodou o zmenách a dopl- neniach, ktoré sa majú vykonať v (zakladajúcich) zmluvách“ . 225 Medzivládnou konferen- ciou schválené „zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami“ . 226 Využitie doložky flexibility (pružnosti) ako subsidiárneho právneho základu pri prijímaní úniových opatrení prichádza podľa čl. 352 ZFEÚ do úvahy len vtedy, „ak sa preukáže, že v rámci politík vymedzených v zmluvách je na dosiahnutie niektorého z cie- ľov uvedených v zmluvách nevyhnutná činnosť Únie a zmluvy na to neposkytujú potrebné právomoci“ . 227 Základnou podmienkou teda je, že príslušné opatrenie potrebné na do- siahnutie Úniou sledovaného cieľa nemožno prijať na základe iného ustanovenia za- kladajúcich zmlúv. 228 Podľa Súdneho dvora je cieľom čl. 352 ZFEÚ „nahradiť absenciu právomocí konať, ktoré boli osobitnými ustanoveniami zmluvy výslovne alebo implicitne udelené inštitúciám [Únie] , a to v rozsahu, v akom sú tieto právomoci nevyhnutné na to, aby [Únia mohla] vykonávať svoje funkcie na účely dosiahnutia jedného z cieľov stanovených zmluvou. Toto ustanovenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálneho poriadku za- loženého na zásade prenesených právomocí, (však) nemôže predstavovať základ pre rozšírenie oblasti právomocí [Únie] nad všeobecný rámec vyplývajúci z ustanovení zmluvy ako celku a osobitne z ustanovení, ktoré vymedzujú ciele a činnosti [Únie] . Toto ustanovenie nemôže v žiadnom prípade slúžiť ako základ pre prijatie ustanovení, ktoré by svojimi dôsledkami v podstate viedli k zmene a doplneniu zmluvy a vymkli by sa tak z rámca konania, ktoré zmluva na tento účel stanovuje.“ 229 V rovnakom duchu zdôraznili samotné členské štáty vo vyhlásení pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, že subsidiárny právny základ „nemožno použiť… pre prijatie ustanovení, ktorých účinkom by bola v pod- state zmena a doplnenie zmlúv bez toho, aby prebehol (riadny legislatívny) postup…“ . 230 Vo svojom ďalšom vyhlásení členské štáty vylúčili, „aby činnosť založená na čl. 352 ZFEÚ sledovala len (všeobecné) ciele ustanovené v čl. 3 ods. 1 ZEÚ“ , t.j. „presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ . 231 Hlavným zámerom zvoleného opatrenia preto musí 227 Medzi ďalšie podmienky pre použitie čl. 352 ZFEÚ ako subsidiárneho právneho základu patrí dodržanie postupu stanoveného na účely prijatia opatrenia, v súlade s ktorým koná „Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu“ (ods. 1), predtým však musí Komisia „v rámci postu- pu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity… (upozorniť) národné parlamenty na návrhy (aktov) založené na tomto článku“ (ods. 2). Na základe doložky flexibility rozhodne nesmie byť prijatý harmonizačný právny akt „v prípadoch, v ktorých zmluvy takúto harmonizáciu vylučujú“ (ods. 3), ako ani akt v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ods. 4). 228 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 2. mája 2006, Parlament proti Komisii , C-436/03, ECLI:EU:C:2006:277, bod 36; ďalej z 26. marca 1987, Komisia proti Rade , 45/86, ECLI:EU:C:1987:163, bod 13; ako aj z 13. júla 1995, Španielsko proti Rade , C‑350/92, ECLI:EU:C:1995:237, bod 26. 229 Stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, ECLI:EU:C:1996:140, body 29 a 30. 230 Vyhlásenie č. 42 k čl. 352 ZFEÚ pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007, C 202, 7.6.2016, s. 351. 231 Vyhlásenie č. 41 k čl. 352 ZFEÚ pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007, C 202, 7.6.2016, s. 350. 224 Ibid. 225 Čl. 48 ods. 4 ZEÚ. 226 Ibid.

43