ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

súbežné či zdieľané) právomoci. 244 Poslednou základnou kategóriou sú oblasti, v kto- rých spravidla konajú členské krajiny, pričom Únia môže ich činnosti len podporovať, koordinovať alebo dopĺňať, ale nikdy nie nahrádzať ich právomoc. 245 Tie sú označované ako podporné, koordinačné či dopĺňajúce právomoci Únie. 246 Okrem uvedenej kate- gorizácie je potrebné rozlišovať vnútornú a vonkajšiu právomoc Únie. Zatiaľ čo vnú- torná právomoc umožňuje inštitúciám Únie na základe splnomocnenia zakladajúcich zmlúv prijímať akty sekundárneho práva, ktoré tak predstavujú výsledok ich normot- vornej činnosti, vonkajšia právomoc je dôsledkom medzinárodnoprávnej subjektivity Únie, odlišnej od subjektivity členských štátov, ktorou Únia disponuje na základe čl. 47 ZEÚ. 247 V rámci vonkajšej činnosti preto Únia môže vstupovať do medzinárodnopráv- nych záväzkov vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a to najmä uzatvárať me- dzinárodné dohody s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Podľa čl. 335 ZFEÚ má Únia navyše tiež vnútroúniovú právnu subjektivitu, a preto požíva „v každom členskom štáte… najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké… (daný vnútroštátny právny poriadok) priznáva právnickým osobám“ . 248 V oblastiach výlučných právomocí Únie môžu konať členské štáty len výnimočne, a to keď vykonávajú úniové akty, alebo na základe osobitného splnomocnenia zo strany Únie, ktoré musí mať obmedzený a dočasný charakter. 249 Takéto splnomocnenie ale nikdy nemôže viesť k trvalej zmene deľby právomocí medzi Úniou a členskými krajina- mi. Nevykonávanie výlučných právomocí Úniou nemá v žiadnom prípade za následok obnovenie právomoci členských štátov, ktoré nesmú v príslušných oblastiach bez splno- mocnenia konať ani vtedy, keď sa v určitej situácii javí ako nevyhnutné prijať opatrenia 244 Podľa čl. 4 ods. 2 ZFEÚ: „Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú v týchto hlavných ob- lastiach: a) vnútorný trh; b) sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve; c) hospodárska, sociálna a územná súdržnosť; d) poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s výnimkou ochrany morských biolo- gických zdrojov; e) životné prostredie; f ) ochrana spotrebiteľa; g) doprava; h) transeurópske siete; i) energetika; j) priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; k) spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdra- via, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve.“ 245 Základný režim podporných, koordinačných a dopĺňajúcich právomocí Únie stanovuje čl. 2 ods. 5 ZFEÚ, podľa ktorého: „Právne záväzné akty Únie prijaté na základe ustanovení zmlúv, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti, nemôžu zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.“ 246 Podľa čl. 6 ZFEÚ: „Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie čin- nosti členských štátov. Týmito činnosťami na európskej úrovni sú: a) ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí; b) priemysel; c) kultúra; d) cestovný ruch; e) vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport; f ) civilná ochrana; g) administratívna spolupráca.“ Medzi koordinačné právomoci ďalej možno zaradiť aj osobitné právomoci podľa čl. 5 ZFEÚ, podľa ktorého: „Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Únie. Na tento účel prijíma Rada opatrenia, najmä základné usmernenia pre tieto politiky… Únia prijíma opatrenia na zabezpečenie koordinácie politík zamestnanosti členských štátov, najmä vymedzením usmernení pre tieto politiky. Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov.“ 247 Podľa čl. 47 ZEÚ: „Únia má právnu subjektivitu.“ 248 Ďalej podľa čl. 335 ZFEÚ: „Únia môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže vystupovať pred súdmi. V takom prípade zastupuje Úniu Komisia. Únia je však zastúpená aj každou z inštitúcií na základe ich administratívnej autonómie v záležitostiach týkajúcich sa ich fungovania.“ 249 Čl. 2 ods. 1 ZFEÚ. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1995, Leifer a i. , C‑83/94, ECLI:EU:C:1995:329, bod 12; ďalej zo 17. októbra 1995, Werner , C‑70/94, ECLI:EU:C:1995:328, bod 12; a z 15. decembra 1976, Donckerwolcke a i. , 41/76, ECLI:EU:C:1976:182, bod 32.

46