ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

K rozšíreniu územnej pôsobnosti zakladajúcich zmlúv obvykle dochádza v súvislos- ti s pristúpením novej krajiny k Únii. Podmienky pristúpenia sú v súčasnosti založené na požiadavkách vymedzených v čl. 49 ods. 1 ZEÚ a na kodanských kritériách. Z hľa- diska potreby zohľadniť osobitný charakter práva Únie je kľúčovým kritériom začlenenie úniového acquis do vnútroštátneho právneho poriadku a následne jeho skutočná apliká- cia zo strany pristupujúcej krajiny zodpovedajúca štandardu jeho praktického uplatňo- vania v rámci Únie. Úniové acquis (pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy označované ako acquis communautaire ) pritom predstavuje súbor všetkých platných pra- vidiel a zásad právneho poriadku Únie spolu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, vrátane cieľov zakladajúcich zmlúv. 281 Povinnosť kandidátskych krajín prijať úniové acquis vy- plýva len nepriamo zo znenia čl. 49 ods. 1 ZEÚ, ktorý požaduje, aby sa pri rozhodo- vaní o žiadosti o členstvo v Únii zohľadnili „podmienky prípustnosti schválené Európskou radou“ . Ide o tzv. kodanské prístupové kritériá schválené Európskou radou na zasadnutí v decembri 1993 v Kodani, ktoré vymedzujú okrem právnych, aj hospodárske a politic- ké podmienky pristúpenia. Kandidátska krajina tak musí byť schopná prevziať na seba povinnosti vyplývajúce z členstva v Únii, a zaviazať sa prispievať k uskutočňovaniu cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. 282 Európska rada na svojom zasadnutí v decem- bri 1995 v Madride navyše upresnila, že pristupujúca krajina už vopred musí vytvoriť podmienky nevyhnutné pre svoju plnú integráciu do Únie, a to najmä prispôsobením vnútroštátnych administratívnych štruktúr, transpozíciou úniovej legislatívy do svojho právneho poriadku, ako aj vykonávaním tejto legislatívy prostredníctvom svojich správ- nych a súdnych orgánov. 283 Význam zmienenej požiadavky podčiarkuje skutočnosť, že od roku 1973 je prakticky vylúčené, aby uplatnenie výhrad voči úniovému acquis bolo predmetom prístupových rokovaní. 284 Úniový právny poriadok tak na jednej strane ukladá pristupujúcej krajine povin- nosť v súlade so zásadou lojality prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie efek- tivity práva Únie v jeho vnútroštátnom právnom poriadku, na strane druhej vyžaduje od administratívy Únie, aby sprístupnila jednotlivcom „ku dňu pristúpenia celé acquis communautaire vo všetkých úradných jazykoch Únie“ . 285 Ak teda nebola splnená požia- davka riadneho zverejnenia všeobecne záväzných právnych predpisov Únie v úradnom jazyku novej členskej krajiny, t.j. v príslušnej jazykovej verzii Úradného vestníka EÚ, bolo by contra legem vyžadovať od tejto krajiny, aby jej orgány ukladali povinnosti jed- notlivcom, ktoré sú v týchto predpisoch obsiahnuté. 286 Avšak nepoužiteľnosť daných predpisov „voči jednotlivcom v členskom štáte, v ktorého jazyku (neboli) uverejnené, nemá 281 K úniovému acquis pozri bližšie SCHÄFER, C.: Europäisierung in Ostmitteleuropa. 1. vyd. Münster : Lit Verlag, 2014, s. 153, poznámka pod čiarou č. 39. 282 Závery predsedníctva Európskej rady, Kodaň, 21. a 22. júna 1993, bod 7, písm. A), časť iii). 283 Závery predsedníctva Európskej rady, Madrid, 15. a 16. december 1995, časť A, bod III., písm. A) 284 OPPERMANN, T., CLASSEN, C. D., NETTESHEIM, M.: Europarecht. 4. vyd. München : C.H. Beck, 2009, s. 748. 285 Rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, Skoma‑Lux , C‑161/06, ECLI:EU:C:2007:773, body 41 a 42. 286 Ibid., bod 42. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke , 98/78, ECLI:EU:C:1979:14, bod 16.

51