ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej „nová norma sa priamo uplatní na budúce následky situácie, ktorá nastala počas účinnosti predchádzajúcej normy“ . 292 3.2 Právny režim všeobecných právnych zásad Pri vypĺňaní právnych medzier zakladajúcich zmlúv a formulovaní nových pravidiel dotvárajúcich úniový právny poriadok odkazujú súdy Únie najčastejšie na všeobecné právne zásady. Tieto charakterizuje Siman ako „súbor záruk, ktoré vychádzajú zo samot- nej podstaty právneho poriadku Únie vo forme princípov, ktorých dodržiavanie je jedným z charakteristických znakov právneho systému vytvoreného podľa modelu právneho štátu“ . 293 Pri ich formulácii vychádzajú úniové súdy Únie najmä zo samotnej povahy Únie, ktorú určujú znenie, zmysel a ciele zakladajúcich zmlúv. Medzi tieto zásady odvodené z pova- hy Únie a jej právneho poriadku patria okrem iného zásady prednosti, priameho účinku, jednotnej aplikácie a interpretácie úniových noriem, alebo náhrady škody spôsobenej porušením úniového práva. Súdy Únie ďalej čerpajú aj z právnych tradícií členských štá- tov, a to napríklad pri zásadách právnej istoty, proporcionality, rovnakého zaobchádza- nia a nediskriminácie, či zákazu retroaktivity. 294 Osobitnú úlohu zohrávajú v právnom poriadku Únie základné práva, ktoré „ tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad“ . 295 Ich „dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor“ , ktorý sa „na tieto účely… inšpiruje ústavnými tradíciami spoločnými pre členské štáty, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ľudských práv, na ktorých tvorbe členské štáty spolup- racovali alebo ku ktorým pristúpili“ , pričom „zvláštny význam prináleží v tejto súvislosti EDĽP“ . 296 Napokon súdy Únie odkazujú aj na niektoré zásady medzinárodného práva, ako napríklad na zásadu teritoriality, pacta sunt servanda, alebo rebus sic stantibus. 297 Súdny dvor totiž zdôrazňuje, že „právo Únie treba vykladať so zreteľom na príslušné právne normy medzinárodného práva, keďže toto právo je súčasťou právneho poriadku Únie a je pre jej inštitúcie záväzné“ . Preto aj právomoci Únie „musia byť vykonávané za dodržia- vania medzinárodného práva… pričom… akt prijatý na základe [jej] právomocí musí byť vykladaný a jeho pôsobnosť obmedzená vo svetle relevantných pravidiel medzinárodného bod32. Pozri aj rozsudkySúdnehodvora zo14. februára2019, Milivojević ,C-630/17, ECLI:EU:C:2019:123, bod 42; ďalej z 12. septembra 2013, Kuso , ECLI:EU:C:2013:544, bod 25; alebo z 2. októbra 1997, Saldan- ha a MTS Securities , C‑122/96, ECLI:EU:C:1997:458, body 13 a 14. 292 Rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Elektrownia Pątnów II , C-441/08, ECLI:EU:C:2009:698, bod 32. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 12. septembra 2013, Kuso , ECLI:EU:C:2013:544, bod 25; ďalej z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz‑Meyer , C‑162/00, ECLI:EU:C:2002:57, bod 50; alebo z 10. júla 1986, Licata , 270/84, ECLI:EU:C:1986:304, bod 31. 293 SIMAN, M.: Zásady právnej istoty a legitímnej dôvery v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. In: Acta Iuridica Olomucensia (AIO), roč.. 7, č. 2 (2012) , s. 92. 294 Pozri napr. rozsudky z 26. júna 2019, Addiko Bank , C‑407/18, ECLI:EU:C:2019:537, bod 48, k zásade právnej istoty; 295 Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi , C-402 a 415/05 P, ECLI:EU:C:2008:461, bod 283. 296 Ibid. 297 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 1998, C-162/96, Racke , ECLI:EU:C:1998:293, najmä body 49, 50 a 53, k zásadám pacta sunt servanda a rebus sic stantibus ; a rozsudok Súdneho dvora z 13. de- cembra 2005, Marks & Spencer , C‑446/03, ECLI:EU:C:2005:763, bod 39, k zásade teritoriality.

53