ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

v rámci preskúmavania buď „dospieť k záveru, že akt je v plnom rozsahu platný“ , alebo, ak má dôvodné pochybnosti o jeho platnosti, mal by sa „už na tomto jedinom základe obrátiť na Súdny dvor… bez toho, aby vykonal dodatočné vyšetrovanie“ . 600 Súdržnosť právneho po- riadku Únie si totiž „vyžaduje, aby… právomoc vyhlásiť neplatnosť… aktu, ak bol napadnutý pred vnútroštátnym súdom, bola vyhradená Súdnemu dvoru“ , keďže zakladajúce zmluvy mu v tejto súvislosti priznávajú výlučnú právomoc. 601 Výnimka z uvedeného pravidla je však „za určitých podmienok (možná) v prípade konania o vydanie predbežného opatrenia“ . 602 Pokiaľ rozhoduje vnútroštátny súd v poslednom stupni, je podanie prejudiciálnej otázky vo všeobecnosti obligatórne. Podľa prevládajúceho názoru sa táto povinnosť ne- vzťahuje len na súdy, ktoré sú na vrchole hierarchie vnútroštátneho súdneho systému, ale na každý súd, ak po vynesení jeho rozsudku nebude stranám sporu dostupný oprav- ný prostriedok. 603 Súdny dvor sa k tejto problematike nevyjadruje jednoznačne, keď napríklad len stroho konštatuje, že prejudiciálne otázky musia predkladať tie vnútro- štátne súdy, „ktorých rozhodnutia nemôžu byť predmetom opravných prostriedkov“ . 604 Podľa Simana a Slašťana je pod pojmom „opravný prostriedok“ potrebné rozumieť „bežný, spravidla riadny opravný prostriedok, ktorý je prístupný obom stranám sporu a nezávislý na správnom alebo súdnom uvážení“ . 605 Na opačnej strane Súdny dvor formuloval viaceré výnimky z povinnosti podať prejudiciálnu otázku. Ide najmä o prípady, keď v určitej ob- lasti už existuje ustálená judikatúra súdov Únie (teória „acte éclairé“ ), alebo keď o správ- nom výklade úniovej právnej normy neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti (teória „acte clair“ ). V prípade využitia druhej uvedenej výnimky sa musí správny výklad práva Únie javiť ako tak jasný, resp. jednoznačný, „že neponecháva miesto pre žiadne primerané pochybnosti, pričom existenciu takéhoto prípadu treba posúdiť v závislosti od charakteristík vlastných právu Únie, osobitných ťažkostí, ktoré zahŕňa jeho výklad, a rizika rozdielov v ju- dikatúre v rámci Únie“ . 606 Vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni sa v tejto súvislosti musí predovšetkým „presvedčiť, že táto jednoznačnosť sa bude rovnako javiť aj súdom ostatných členských štátov, ako aj Súdnemu dvoru“ , a tiež zohľadniť „skutočnosť, že texty práva [Únie] sú vypracované vo viacerých jazykoch a že všetky jazykové znenia sú 600 Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2019, Eurobolt , C-644/17, ECLI:EU:C:2019:555, body 28 a 29. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 22. októbra 1987, Foto‑Frost , 314/85, ECLI:EU:C:1987:452, bod 14; a zo 16. júna 1981, Salonia , 126/80, ECLI:EU:C:1981:136, bod 7. 601 Rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 1987, Foto‑Frost , 314/85, ECLI:EU:C:1987:452, bod 17. 602 Ibid., bod 19. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 6. decembra 2005, Gaston Schul Douane-expediteur , C-461/03, ECLI:EU:C:2005:742, bod 18; z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. , C‑465/93, ECLI:EU:C:1995:369, body 30, 33 a 51; a z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmar- schen , C‑143/88 a C‑92/89, ECLI:EU:C:1991:65, body 21 a 33. 603 Pozri napr. STEINHAUER, B., M.: Die Auslegung, Kontrolle und Durchsetzung mitgliedstaatlicher Pflich- ten im Recht des InternationalenWährungsfonds und der Europäischen Gemeinschaft. 1. vyd. Berlin : Dunc- ker und Humblot, 1997, s. 132 a 133. 604 Rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2015, X , C‑72 a 197/14, ECLI:EU:C:2015:564, bod 54. 605 SIMAN, M., SLAŠŤAN, M.: Súdny systém Európskej únie . 3. vyd. Bratislava : Euroiuris, 2010, s. 318. 606 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2018, Komisia proti Francúzsku , C-416/17, ECLI:EU:C:2018:811, bod 110. Pozri aj rozsudky z 28. júla 2016, Association France Nature Environnement , C‑379/15, ECLI:EU:C:2016:603, bod 50; z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i. , C‑160/14, ECLI:EU:C:2015:565, body 38 a 39; zo 6. októbra 1982, CILFIT , 283/81, ECLI:EU:C:1982:335, bod 21.

94