ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

upravujúce pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sú „nevyhnutné na splnenie úloh zverených [Únii] “ , 679 a preto „musia byť vnútroštátnymi súdmi uplatňované ex offo“ . 680

4.9 Povinnosti správnych orgánov Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že všetky vnútroštátne orgány sú povinné v rámci výkonu svojich právomocí zabezpečiť dodržiavanie pravidiel práva Únie. 681 Preto nielen vnútroštátnym súdom, ale aj správnym orgánom členských krajín prislúcha zabezpečiť plný účinok práva Únie, vrátane odstránenia dôsledkov porušenia úniových noriem. 682 V súlade so zásadou lojality ani správne orgány nesmú uplatniť žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré odporuje pravidlám právneho poriadku Únie, a to bez toho, aby museli „žiadať alebo čakať na predchádzajúce zrušenie tohto ustanovenia zákonodarcom alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom“ . 683 Neuplatniteľnosť sa môže týkať tak legislatívnych či správnych predpisov, ako aj individuálnych súdnych alebo správnych rozhodnutí. 684 V súlade so zásadou procesnej a inštitucionálnej voľnosti pritom prináleží členským štátom, aby ur- čili „súdy a/alebo inštitúcie príslušné na preskúmanie platnosti vnútroštátneho ustanovenia a stanoviť opravné prostriedky a postupy, ktoré umožňujú napadnúť platnosť, a ak je žalo- ba dôvodná, zrušiť uvedené ustanovenie, a prípadne stanoviť účinky takéhoto zrušenia“ . 685 Správne orgány ďalej musia tiež urobiť všetko, čo je v ich právomoci, aby umožnili nepriamy účinok práva Únie prostredníctvom eurokonformného výkladu vnútroštátne- ho práva. V tejto súvislosti sa od nich vyžaduje, aby zohľadnili celé vnútroštátne právo a uplatnili výkladové metódy ním uznané „s cieľom zaručiť úplnú účinnosť práva Únie a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným týmto právom“ . 686 V prípade úniových ustanovení spĺňajúcich podmienky priameho účinku sú „tiež všetky správne 679 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i. , C‑8/08, ECLI:EU:C:2009:343, bod 49. 680 Rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Manfredi , C‑295 až 298/04, ECLI:EU:C:2006:461, bod 31. 681 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. februára 2008, Kempter , C‑2/06, ECLI:EU:C:2008:78, bod 34; z 13. januára 2004, Kühne & Heitz , C‑453/00, ECLI:EU:C:2004:17, bod 20; a z 12. júna 1990, Nemec- ko proti Komisii , C‑8/88, ECLI:EU:C:1990:241, bod 13. 682 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 19. decembra 2019, GRDF , C‑236/18, ECLI:EU:C:2019:1120, bod 35; zo 4. decembra 2018, Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána , C‑378/17, ECLI:EU:C:2018:979, body 38 a 39; a zo 7. januára 2004, Wells , C‑201/02, ECLI:EU:C:2004:12, bod 64. 683 Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2017, The Trustees of the BT Pension Scheme , C‑628/15, ECLI:EU:C:2017:687, bod 54. V súvislosti s povinnosťami správnych orgánov pozri aj rozsudky Súdne- ho dvora z 29. apríla 1999, Ciola , C‑224/97, ECLI:EU:C:1999:212, body 26 a 30; a z 22. júna 1989, Costanzo , 103/88, ECLI:EU:C:1989:256, bod 31. 684 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 14. júna 2012, ANAFE , C-606/10, ECLI:EU:C:2012:348, bod 75; z 29. apríla 1999, Ciola , C‑224/97, ECLI:EU:C:1999:212, bod 31; a zo 7. júla 1981, Rewe , 158/80, ECLI:EU:C:1981:163, bod 43. 685 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 2018, Minister for Justice and Equality a Commissioner of the Garda Síochána , C‑378/17, ECLI:EU:C:2018:979, bod 34. 686 Rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 2020, KG , C‑681/18, ECLI:EU:C:2020:823, bod 65; z 19. septembra 2019, Rayonna prokuratura Lom , C‑467/18, ECLI:EU:C:2019:765, bod 60; a z 8. mája 2019, Praxair MRC , C‑486/18, ECLI:EU:C:2019:379, bod 37.

104