ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

nie je možné ospravedlniť vnútroštátnymi pomermi, akými „sú ťažkosti pri uplatnení, ktoré vznikli v štádiu vykonania aktu [Únie] , vrátane odporu jednotlivcov“ . 709

5.2 Nutná obrana Nutná obrana, ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť konania v pôsobnosti práva Únie, predpokladá, že z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva koná priamo ohroze- ný subjekt spôsobom nevyhnutným na jeho odvrátenie, pričom neexistuje žiadny iný zákonný spôsob, ktorým by bolo možné tomuto nebezpečenstvu čeliť. 710 Vzniknuté ne- bezpečenstvo musí navyše ohrozovať samotnú existenciu subjektu konajúceho v nutnej obrane. 711 S prihliadnutím na uvedené podmienky možno nutnej obrane ako výnim- ke z povinnosti členského štátu dodržiavať právo Únie prikladať len nepatrný význam. Prípustnosťou nutnej obrany sa pritom súdy Únie doposiaľ zaoberali výlučne v súvislosti s porušením pravidiel hospodárskej súťaže zo strany podnikateľských subjektov. Z prí- slušnej judikatúry vyplýva, že nutnú obranu nemožno použiť za účelom odvrátenia do- sahov vyplývajúcich zo zákonného konania iného subjektu, 712 ani voči orgánu verejnej správy legitímne konajúceho v rámci svojich právomocí. 713 Taktiež účasť na protipráv- nom karteli nikdy nemôže predstavovať prostriedok nutnej obrany. 714 5.3 Stav núdze Podobne ako pri otázke uplatnenie inštitútu vyššej moci či nutnej obrany, ani pod- mienky umožňujúce odvolávať sa na stav núdze ako dôvodu pre neplnenie úniových povinností nie sú v právnom poriadku Únie výslovne upravené. Výnimku predstavuje čl. 347 ZFEÚ, podľa ktorého členský štát môže jednostranne prijať opatrenia, ktoré po- rušujú pravidlá vnútorného trhu „v prípade vážnych vnútorných nepokojov ohrozujúcich verejný poriadok, v prípade vojny alebo vážneho medzinárodného napätia vytvárajúceho vojnové nebezpečenstvo“ , ako aj za účelom, aby si „splnil záväzky, ktoré prijal s cieľom za- chovať mier a medzinárodnú bezpečnosť“ . Tieto opatrenia musia byť jednak primerané, čo znamená, že obchod v rámci Únie môžu narúšať len v nevyhnutnom rozsahu, a po ich prijatí tiež konzultované s ostatnými členskými krajinami. Z judikatúry Súdneho dvo- ra je ďalej možné vyvodiť záver, že uvedenú výnimku nemožno uplatniť v prípade, 709 Rozsudok Súdneho dvora z 9. decembra 2008, Komisia proti Francúzsku , C-121/07, ECLI:EU: C:2008:695, bod 72. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 4. marca 2010, Komisia proti Talian- sku , C-297/08, ECLI:EU:C:2010:115, bod 83; a zo 4. júla 2000, Komisia proti Grécku , C‑387/97, ECLI:EU:C:2000:356, bod 70. 710 Rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1962, Acciaiere ferriere e fonderie di Modena , 16/61, ECLI:EU: C:1962:29, časť I-4. 711 Rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française , 100 až 103/80, ECLI:EU: C:1983:158, bod 90. 712 Ibid., bod 89. 713 Rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 1980, Valsabbia , 154, 205, 206, 226 až 228, 263 a 264/78, 39, 31, 83 a 85/79, ECLI:EU:C:1980:81, bod 138. 714 Pozri rozsudky Všeobecného súdu z 10. marca 1992, Hüls , T-9/89, ECLI:EU:T:1992:31, bod 365; z 10. marca 1992, Hoechst , T-10/89, ECLI:EU:T:1992:32, bod 358; a z 10. marca 1992, Montedipe , T-14/89, ECLI:EU:T:1992:36, bod 385.

109