ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

ší pracovný čas, konštatoval, že jej uplatňovanie na sudcov vnútroštátnych súdov „by ne- malo (mať) vplyv na národnú identitu, ale týkalo by sa len umožnenia týmto sudcom požívať výhody vyplývajúce zo všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania… a chrániť ich tak pred diskrimináciou…“ . 815 Uplatňovanie úniového práva na súdnu moc preto v danom prípa- de neznamená porušenie národnej identity členských krajín, ktoré tak môžu sudcov vy- lúčiť z ochrany poskytovanej touto smernicou len vtedy, ak sa ich pracovnoprávny vzťah „svojou povahou podstatne odlišuje od vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorí podľa vnútroštátneho práva patria do kategórie pracovníkov“ . 816 Taktiež podľa novšej judikatúry Súdneho dvora ustanovenie čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ nemožno vykladať v tom zmysle, „že v oblasti, v ktorej členské štáty preniesli svoje právomoci na Úniu… pripúšťa zbavenie zamestnanca ochrany, ktoré mu poskytuje právo Únie účinné v tejto oblasti“ . 817 Podobne aj generálna advokátka Kokott poukazujúc na rozdelenie právomoci medzi Úniu a jej členské štáty zhodnotila, že „iba na základe povinnosti Únie rešpektovať národnú identitu členských štátov“ nemožno vylúčiť „niektoré oblasti alebo činnosti… v ce- lom rozsahu… z pôsobnosti smernice 2000/78“ , 818 ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. 819 Následne však vyzdvihuje význam ochrany národnej identity pri uplatňovaní danej smernice, keď zdôrazňuje potrebu „ju náležite zohľadniť pri výklade zásady rovnakého zaobchádzania zakotvenej v tejto smernici, ako aj pri výklade možností odôvodnenia prípadného rozdielneho zaobchádzania“ . 820 Ako ďalej poznamenáva, na pojednávaní pred Súdnym dvorom označilo aj Francúzsko taký- to postup za možnú cestu k zachovaniu národnej identity. 821 Ďalšia kategória prípadov, v ktorých členské štáty poukazujú na potrebu ochrany ich národnej identity, sa týka hodnotových otázok. Ide napríklad o chápanie základ- nej povahy inštitúcie manželstva ako zväzku medzi mužnom a ženou, ktorý je vo via- cerých členských krajinách chránený ústavnými zárukami, a preto môže tvoriť súčasť ich národnej identity. 822 Hoci Súdny dvor nepopiera právomoc členských štátov v tej- to oblasti, trvá na ich povinnosti „uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu… na účely priznania odvodeného práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretieho štátu“ , keďže táto povinnosť „sa nedotýka inšti- túcie manželstva“ . 823 V tejto súvislosti sa Stehlík aj s ohľadom na zásadu subsidiarity prihovára za väčšiu zdržanlivosť Súdneho dvora v rodinných otázkach, ktoré môžu byť pre niektoré členské štáty veľmi citlivé a eventuálne predstavovať základné kamene spo- 817 Rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 2019, Correira Moreira , C-317/18, ECLI:EU:C:2019:499, bod 62. 818 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 31. mája 2016, G4S Secure Solutions , C-157/15, ECLI:EU:C:2016:382, bod 32. S jej názorom sa tiež stotožnil generálny advokát Tančev vo svojich návrhoch prednesených 9. novembra 2017, Egenberger , C-414/16, ECLI:EU:C:2017:851, bod 95. 819 Smernica Rady 2000/78/ES z 27.11.2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzania v zamestnaní a povolaní, Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16 až 22. 820 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 31. mája 2016, G4S Secure Solutions , C-157/15, G4S Secure Solutions , ECLI:EU:C:2016:382, bod 32. 821 Ibid. 822 Rozsudok Súdneho dvora z 5. júna 2018, Coman a i. , C‑673/16, ECLI:EU:C:2018:385, bod 42. 823 Ibid., bod 45. 815 Rozsudok Súdneho dvora z 1. marca 2012, O´Brien , C-393/10, ECLI:EU:C:2012:110, bod 49. 816 Ibid.

125