ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

„rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami“ . 897 Podľa jeho názoru, „rovnako ako sa členský štát môže v určitom okamihu domnievať, že jeho národná identita je nezlučiteľná s členstvom v Európskej únii, neexistuje dôvod, prečo by túto identitu (ktorá by sa nemala chápať ako nemenný, skamenený inštitút) nebolo možné spájať s jeho integráciou do Európskej únie“ . 898 Zohľadnenie integračného prvku pri definovaní ná- rodnej identity pritom predstavuje najjasnejší prejav tolerancie národného ústavného systému voči ústavnému systému Únie. Generálny advokát Villalón v rovnakom duchu dáva do popredia význam ústavných tradícií spoločných členským štátom, na základe ktorých je „spoločná ústavná kultúra… súčasťou spoločnej identity Únie“ . 899 Napriek mož- ným špecifickým prvkom národnej ústavnej identity nemôže byť totiž táto „vnímaná ako niečo, čo je – veľmi opatrne povedané – na míle vzdialené od tejto spoločnej ústavnej kultúry. Naopak správne chápaný otvorený prístup k právu Únie by mal v strednodobom a dlhodobom horizonte viesť k naplneniu zásady podstatného zblíženia ústavnej identity Únie s ústavnou identitou každého z členských štátov.“ 900 V súlade so zásadou lojality by preto ústavné súdy členských krajín mali zdržanlivo pristupovať k možnosti preskú- mavania súladu úniového práva s ich ústavnou identitou a v najväčšej možnej miere sa usilovať o „zmierlivý“ výklad ústavných noriem. Súčasne aj prístup Súdneho dvora pri formovaní spoločnej ústavnej kultúry by mal byť zameraný na prekonanie problémov, ktoré so sebou prináša viacúrovňový ústavný systém Únie, v ktorom absentuje jasné vymedzenie vzťahov nadradenosti a podradenosti. 901 V tejto súvislosti Hodás výstižne poznamenáva, že „ak pojmeme právo Európskej únie ako ústavné právo sui generis, potom môžeme v kontexte viacúrovňového konštitucionalizmu, teda nevyhnutnosti koexistencie národných ústavných systémov a ústavného systému Európskej únie hovoriť o potrebe (vzá- jomnej) ústavnej tolerancie“ . 902 Platí to aj napriek tomu, že tento ústavný dialóg znižuje predvídateľnosť výkladu právnych noriem a tým nepriaznivo vplýva na právnu istotu subjektov práva Únie. 903 897 Čl. 50 ods. 1 ZEÚ. 898 Návrhy generálneho advokáta Sáncheza-Bordona prednesené 14. marca 2019, Wightman a i. , C-621/18, ECLI:EU:C:2018:978, bod 131. 899 Návrhy generálneho advokáta Villalóna prednesené 14. januára 2015, Gauweiler a i. , C-62/14, ECLI:EU: C:2015:7, bod 61. 900 Ibid. 901 Pernice označuje tento systém ako „multilevel constitutionalism“ . Pozri napr. PERNICE, I.: Der Europä- ische Verfassungsverbund. Ausgewählte Schriften zur verfassungstheoretischen Begründung und Entwicklung der Europäischen Union. 1. vyd. Baden-Baden : Nomos, 2020, s. 552 a 553, alebo PERNICE, I.: Be- gründung und Konsolidierung der Europäischen Gemeinschaft als Rechtsgemeinschaft. In: Der Beitrag Walter Hallsteins zur Zukunft Europas. Referate zu Ehren von Walter Hallstein. 1. vyd. Baden-Baden : Nomos, 2003, s. 56 až 70. 902 HODÁS, M.: Ústava Slovenskej republiky v dialógu s okolitým svetom… alebo o viacúrovňovom konštituci- onalizme. In: Ústava Slovenskej republiky a jej dvadsaťpäť rokov (1992-2017). 1. vyd. Bratislava : Kancelá- ria Národnej rady SR, 2017, s. 21. 903 HODÁS, M.: O princípe ústavnej tolerancie alebo národná identita, ústavný dialóg a viacúrovňový ústavný systém Európskej únie. In: Acta Iuridica Olomucensia (AIO), roč.. 13, č. 2 (2018) , s. 152.

138