ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

nom prípade boli tiež naplnené prípadné požiadavky stanovené smernicou. 164 Povinnosť vnútroštátneho súdu zabezpečiť v rámci svojej právomoci ochranu úniových práv tým, že neuplatní vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v rozpore so všeobecnou zásadou rov- nakého zaobchádzania, pritom nie je závislá od uplynutia lehoty na prebratie smernice, ktorá zavádza všeobecný rámec boja proti diskriminácii. 165 Z uvedeného vyplýva, že nie- ktoré všeobecné zásady práva Únie sa v záujme ochrany jednotlivcov musia uplatňovať aj na vnútroštátnej úrovni, pričom prostredníctvom ich úplného priameho účinku možno za určitých okolností zabezpečiť sledovaný cieľ smernice, ktorá nebola (správne) trans- ponovaná. Otázkou zostávajú hranice takéhoto rozšírenia priameho účinku na vzťa- hy medzi jednotlivcami, na čo môže dať odpoveď jedine judikatúra Súdneho dvora. Generálna advokátka Kokott v tejto súvislosti považuje za potrebné, aby Súdny dvor tiež objasnil „dogmatické základy tohto sporného horizontálneho účinku a jeho hraníc“ . 166 V súvislosti s medzinárodnými dohodami uzatvorenými Úniou s tretími krajinami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úniového právneho poriadku, niektorí autori zdôraz- ňujú potrebu rozlišovať medzi ich priamou uplatniteľnosťou a priamym účinkom. Podľa Lysinu priama uplatniteľnosť takejto dohody znamená, že jej ustanovenia sú aplikovateľ- né bez toho, aby bolo potrebné ich osobitne prevziať do práva Únie formou obsahovej transformácie alebo adaptácie. 167 Vzhľadom na znenie, predmet a povahu dohody tak vyvolávajú jej zmluvné ustanovenia právne účinky na úniovej úrovni bez potreby prija- tia ďalšieho aktu. 168 Naproti tomu sa priamy účinok dohody uzatvorenej Úniou spája s možnosťou odvolávať sa na jej ustanovenia pred vnútroštátnymi či úniovými súdmi. 169 V súlade so zásadami medzinárodného práva pritom prislúcha inštitúciám Únie, ktoré majú právomoc vyjednávať a uzatvárať medzinárodné dohody, dojednať v týchto zmlu- vách ich účinky, ktoré budú mať v právnych poriadkoch zmluvných strán. 170 Zmluvné strany tak môžu výslovne priznať či vylúčiť priamy účinok, alebo ponechať túto otázku v dohode neupravenú. V takom prípade rozhodujú o nej súdy každej zmluvnej stra- ny, t.j. v prípade Únie predovšetkým Súdny dvor. 171 Ich prípadné opačné rozhodnutia 164 Ibid., body 25 až 43. 165 Rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2005, Mangold , C‑144/04, ECLI:EU:C:2005:709, body 76 a 77. 166 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 6. mája 2010, Roca Álvarez , C‑104/09, ECLI:EU: C:2010:254, bod 55. Rovnaký názor zastávajú THÜSING, G., HORLER, S.: Case C-555/07, Seda Kücükdeveci v. Swedex, Judgment of the Court (Grand Chamber) of 19 January 2010. In: Common Market Law Review , ročník 47, č. 4 (2010). Alphen aan de Rijn : Kluwer Law International, s. 1171. 167 LYSINA, P.: Medzinárodná zmluva ako nástroj vonkajšej činnosti Európskej únie. 1. vyd. Bratislava : Wol- ters Kluwer, 2018, s. 278. 168 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 2007, Asda Stores , C‑372/06, ECLI:EU:C:2007:787, bod 82; z 12. apríla 2005, Simutenkov , C‑265/03, ECLI:EU:C:2005:213, bod 21; z 8. mája 2003, Wählergruppe Gemeinsam , C‑171/01, ECLI:EU:C:2003:260, bod 54; a z 27. septembra 2001, Gloszczuk , C‑63/99, ECLI:EU:C:2001:488, bod 30. 169 Pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Nemecko proti Rade , C‑280/93, ECLI:EU:C:1994:367, body 103 až 112. 170 Rozsudky Súdneho dvora z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. , C-366/10, ECLI:EU:C:2011:864, bod 49; z 23. novembra 1999, Portugalsko proti Rade , C149/96, ECLI:EU: C:1999:574, bod 34; a z 26. októbra 1982, Kupferberg , 104/81, ECLI:EU:C:1982:362, bod 17. 171 Ibid.

34