ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

upravujú svoju územnú pôsobnosť a ponechávajú na členské krajiny, aby v súlade s pra- vidlami medzinárodného práva určili rozsah či hranice územia, nad ktorým vykonávajú svoju zvrchovanosť. 275 Zmena územnej pôsobnosti preto nevyžaduje bezpodmienečne úpravu zakladajúcich zmlúv, ako vidieť na príklade zjednotenia Nemecka v roku 1990, alebo ako to predpokladá čl. 1 Protokolu č. 10 pripojeného k Zmluve o pristúpení z roku 2003 v prípade znovuzjednotenia Cypru v budúcnosti. 276 Z iniciatívy niektorých členských krajín zavádza samotné primárne právo odlišné režimy na niektorých častiach ich území. Ide jednak o niektoré autonómne regióny Dánska a Fínska bez pôsobnosti alebo len s obmedzenou pôsobnosťou práva Únie, 277 ďalej o odľahlé zámorské územia Francúzska, Portugalska a Španielska s pôsobnosťou práva Únie, pre ktoré sú prijímané osobitné opatrenia na uplatňovanie zakladajúcich zmlúv, 278 ako aj zámorské krajiny či územia Dánska, Francúzska a Holandska so zvláštnym pridružením k Únii, na ktoré sa vzťahujú výlučne osobitné ustanovenia zakladajúcich zmlúv. 279 Pokiaľ ide o územnú pôsobnosť sekundárneho práva Únie, tá nie je zvlášť upravená, a preto v súlade s judika- túrou Súdneho dvora platí, že je v zásade rovnaká ako v prípade zakladajúcich zmlúv. 280 Definícia výlučnej ekonomickej zóny podľa čl. 55 Dohovoru OSN o morskom práve: „Výlučná ekono- mická zóna je oblasť, ktorá sa nachádza za pobrežným morom a k nemu prilieha a ktorá podlieha zvláštnemu právnemu režimu stanovenému…“ týmto dohovorom. Definícia kontinentálneho šelfu podľa čl. 76 ods. 1 Dohovoru OSN o morskom práve: „Kontinentálny šelf pobrežného štátu zahrňuje morské dno a podložie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územia až k vonkajšej hranici kontinentálneho okraja alebo do vzdialenosti 200 námorných míľ od základných línií, od ktorých sa meria šírka pobrežného mora tam, kde vonkajšia hranica kontinentálneho okraja nedosahuje túto vzdialenosť.“ 275 Rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2007, Aktiebolaget NN , C-111/05, ECLI:EU:C:2007:195, bod 54. 276 Podľa čl. 1 Protokolu č. 10 o Cypre: „1. Uplatňovanie acquis sa odkladá v tých častiach Cyperskej republiky, v ktorých vláda Cyperskej republiky nevykonáva účinnú správu. 2. Rada na základe návrhu Komisie jedno- myseľne rozhodne o zrušení odkladu uvedeného v odseku 1.“ 277 Podľa čl. 355 ods. 5 ZFEÚ: „Odchylne od čl. 52 ZEÚ a ods. 1 až 4 tohto článku, platí že… zmluvy sa nevzťahujú na Faerské ostrovy…“ ; a podľa čl. 355 ods. 4 ZFEÚ: „ustanovenia zmlúv sa vzťahujú na Alandy v súlade s ustanoveniami určenými v Protokole č. 2 k aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.“ . 278 Podľa čl. 355 ods. 1 ZFEÚ: „Ustanovenia zmlúv sa v súlade s článkom 349 vzťahujú na Guadeloupe, Francúzsku Guayanu, Martinik, Mayotte, Réunion, Svätého Martina, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy.“ Na základe čl. 349 ods. 1 ZFEÚ Rada prijíma „osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach… (a to) vzhľadom na (ich) hospodársku a sociálnu štruk- túru… ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárkou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území…“ . Podľa čl. 349 ods. 2 ZFEÚ sa tieto opatrenia „vzťahujú najmä na col- nú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie.“ 279 Podľa čl. 355 ods. 2 ZFEÚ: „Na zámorské krajiny a územia uvedené v zozname v prílohe II sa vzťahujú osobitné dojednania pre pridruženie stanovené v štvrtej časti…“ , t.j. čl. 198 až 204 ZFEÚ, resp. aj v Proto- kole č. 34 v prípade Grónska. V súčasnosti ide o nasledujúce zámorské krajiny a územia: Grónsko, Nová Kaledónia a závislé územia, Francúzska Polynézia, Francúzske južné a antarktické územia, Ostrovy Wallis a Futuna, Saint Pierre a Miquelon, Svätý Bartolomej, Aruba, Holandské Antily, Bonaire, Curaçao, Saba, Sint Eustatius a Sint Maarten. 280 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 2015, Parlament a Komisia proti Rade , C-132 až 136/14, ECLI:EU:C:2015:813, bod 77; z 10. októbra 1978, Hansen , 148/77, ECLI:EU:C:1978:173, bod 10; a zo 16. februára 1978, Komisia proti Írsku , 61/77, ECLI:EU:C:1978:29, bod 46.

50