ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

Zásada lojality ďalej vyžaduje, aby členské štáty nepreberali mimo úniového rámca záväzky, „ktoré by sa mohli dotknúť… (spoločných) pravidiel alebo narušiť ich dosah“ , 450 ani nekonali v rozpore s plánmi na uskutočňovanie niektorej spoločnej politiky Únie. 451 V tejto súvislosti Súdny dvor napríklad potvrdil povinnosť členských štátov náležite „konať a zdržať sa konania v situáciách, keď Komisia predložila Rade návrhy, ktoré ňou síce neboli prijaté, ale predstavujú východiskový bod pre zosúladený postup [Únie] “ . 452 Ustanovenia vnútroštátneho práva nesmú nikdy spochybňovať ciele zakladajúcich zmlúv, a to ani v oblastiach zostatkových právomocí členských štátov. 453 Právo Únie to- tiž ustanovuje medze pre výkon týchto právomocí a zakazuje prijímať také vnútroštátne právne predpisy, ktoré obmedzujú základné slobody priznané zakladajúcimi zmluvami, alebo diskriminujú osoby v rozpore s úniovou zásadou rovnakého zaobchádzania. 454 Ak je vnútroštátny predpis v rozpore s úniovým právom, tak aj trest či iná sankcia, ktorá má byť na základe tohto predpisu uložená, sa musí považovať za nezlučiteľnú s požia- davkami práva Únie. 455 Zakázané sú tiež vnútroštátne predpisy, ktoré osobám podlie- hajúcim súdnej právomoci zakrývajú úniový pôvod právnych noriem a tým aj účinky, ktoré z príslušných pravidiel práva Únie vyplývajú. 456 Tieto predpisy tak bránia tomu, aby jednotlivci poznali úniovú povahu svojich práv či povinností a navyše ovplyvňujú právomoc Súdneho dvora rozhodovať o ich výklade. 457 4.3 Povinnosť neohroziť cieľ smernice počas plynutia transpozičnej lehoty Čl. 288 ods. 3 ZFEÚ ukladá povinnosť členským štátom, aby s prihliadnutím na ciele sledované smernicami Únie, ktoré sú im určené, prijali do svojho vnútroštátne- ho poriadku vhodné opatrenia na zabezpečenie ich plnej účinnosti. 458 Túto povinnosť 450 Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2009, Komisia proti Grécku , C-45/07, ECLI:EU:C:2009:81, body 16 a 17. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia proti Rade , 22/70, ECLI:EU: C:1971:32., body 21 a 22. 451 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 2005, Komisia proti Nemecku , C‑433/03, ECLI:EU:C:2005:462, bod 65; z 2. júna 2005, Komisia proti Luxembursku , C‑266/03, ECLI:EU:C:2005:341, bod 59; a zo 4. októbra 1979, Francúzsko proti Spojenému kráľovstvu , C-141/78, ECLI:EU:C:1979:225, bod 8. 452 Rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, Komisia proti Nemecku , C‑433/03, ECLI:EU:C:2005:462, bod 65. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 20. apríla 2010, Komisia proti Švédsku , C‑246/07, ECLI:EU:C:2010:203, bod 74; a z 5. mája 1981, Komisia proti Spojenému kráľovstvu , 804/79, ECLI:EU: C:1981:93, bod 28. 453 Rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, Casati , 203/80, ECLI:EU:C:1981:261, bod 27. 454 Rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1989, Cowan , 186/87, ECLI:EU:C:1989:47, bod 19. 455 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 11. septembra 2003, Safalero , C‑13/01, ECLI:EU:C:2003:447, bod 45; z 20. júna 2002, Radiosistemi , C-388/00, ECLI:EU:C:2002:390, body 78 až 80; zo 16. decembra 1981, Tymen , 269/80, ECLI:EU:C:1981:303, bod 16; a zo 16. februára 1978, Schonenberg a i. , 88/77, ECLI:EU:C:1978:30, bod 16. 456 Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2012, Al-Aqsa , C-539 a 550/10 P, ECLI:EU:C:2012:711, bod 87. 457 Rozsudok z 10. októbra 1973, Variola , 34/73, ECLI:EU:C:1973:101, bod 11. 458 Rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 2005, Komisia proti Taliansku , C-410/03, ECLI:EU:C:2005:258, bod 39. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 2002, Komisia proti Švédsku , C-478/99, ECLI:EU:

74