ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

Súdnym dvorom EÚ 541 vytvárajú súdny systém Únie, ktorý slúži zabezpečeniu „súdrž- ného a jednotného výkladu“ úniových právnych noriem“, 542 ako aj súdnej kontrole „do- držiavania právneho poriadku Únie“ . 543 Základom tohto systému je oprávnenie jednot- livcov dovolávať sa svojich úniových práv pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré za účelom ich ochrany môžu prijímať predbežné opatrenia. 544 Rozhodnutia vnútroštátnych súdov pritom „podliehajú mechanizmom, ktoré majú zabezpečiť plnú účinnosť právnych noriem Únie“ . 545 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť zásadný význam prejudiciálneho kona- nia zavedeného čl. 267 ZFEÚ, ktoré je „základom celého takto koncipovaného súdneho systému“ . 546 Účelom prejudiciálneho konania je „za každých okolností zabezpečiť, aby [úniové] právo malo rovnaký účinok vo všetkých členských štátoch… (a tým) predísť rozdielnym vý- kladom… (jeho ustanovení) , ktoré majú vnútroštátne súdy uplatňovať“ . 547 Vnútroštátne súdy sú preto oprávnené a v niektorých prípadoch dokonca povinné obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ vo veciach, ktoré prejednávajú a rozhodujú, vyvstane otázka výkladu usta- novenia úniového práva alebo posúdenia platnosti aktu inštitúcií Únie. 548 Prejudiciálna otázka sa naopak nemôže týkať výkladu či platnosti ustanovení vnútroštátneho práva, a to ani vtedy, keď boli prijaté na účely transpozície smernice. 549 Overenie súladu vnút- roštátnych predpisov s právom Únie tak prináleží výlučne súdnym orgánom členských štátov. Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania totiž „nemá právomoc vyjadrovať sa… k zlučiteľnosti ustanovení vnútroštátneho zákona s právom [Únie] . Naopak, Súdny dvor má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prostriedky vyplývajúce bod 12; z 10. júla 1980, Mireco , 826/79, ECLI:EU:C:1980:198, bod 13; alebo zo 16. decembra 1976, Comet , 45/76, ECLI:EU:C:1976:191, bod 12. 541 Súdny dvor EÚ sa podľa čl. 19 ods. 1 ZEÚ „skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov“ . Ako jediný osobitný súd bol v roku 2004 zriadený Súd pre verejnú službu, ktorý v roku 2016 skončil svoju činnosť. 542 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C2018:158, bod 35; ktorý do- slovne prevzal formuláciu zo stanoviska Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 174. 543 Rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i. , C‑583/11 P, ECLI:EU: C:2013:625, bod 90. Pozri aj stanovisko 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 66. 544 Uznesenie Súdneho dvora z 1. februára 2001, Area Cova a i. , C-300 a 388/99 P, ECLI:EU:C:2001:71, bod 54. 545 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C2018:158, bod 43. Pozri aj stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 82. 546 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C2018:158, bod 37; kto- rý doslovne prevzal formuláciu zo stanoviska Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU: C:2014:2454, bod 176. 547 Stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011, ECLI:EU:C:2011:123, bod 83. 548 Podľa čl. 267 ods. 1 ZFEÚ má Súdny dvor právomoc posudzovať platnosť „aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie“ , ako aj vykladať zakladajúce zmluvy a úniové akty, tzn. v zásade celé právo Únie s výnimkou oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (pozri poslednú vetu čl. 24 ods. 1 ZEÚ, ako aj čl. 275 ZFEÚ). 549 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 2013, Zakaria , C-23/12, ECLI:EU:C:2013:24, bod 29; z 19. septembra 2006, Wilson , C‑506/04, ECLI:EU:C:2006:587, bod 34; z 20. októbra 2005, Ten Kate Holding Musselkanaal a i. , C‑511/03, ECLI:EU:C:2005:625, bod 25; a z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage , C‑37/92, ECLI:EU:C:1993:836, bod 7.

87