ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

záväzné, takže výklad ustanovenia práva [Únie] teda vyžaduje porovnanie rôznych jazyko- vých verzií“ . 607 Pokiaľ vnútroštátny súd predloží prejudiciálnu otázku zhodnú „s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol, (alebo) ak možno odpoveď na takúto otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia“ . 608 Vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni nie je povinný predložiť pre- judiciálnu otázku ani vtedy, keď pred ním prebieha skrátené alebo naliehavé konanie, ako napríklad konanie o predbežnom opatrení, ktoré sa nekončí konečným rozhod- nutím vo veci, lebo v opačnom prípade by jednotlivé zrýchlené druhy konaní stratili svoj zmysel. 609 V rámci konania o predbežnom opatrení preto vnútroštátny súd nemusí podať prejudiciálnu otázku za predpokladu, že ide o incidenčné konanie končiace roz- hodnutím, proti ktorému síce nie je prípustný opravný prostriedok, obe strany v spore ale následne môžu iniciovať hlavné konanie pred súdom, ktorý nebude viazaný pred- chádzajúcim rozhodnutím. 610 Ďalej žiadny vnútroštátny súd sa nielenže nemusí, ale ani sa nemôže obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnu otázku vtedy, ak odpoveď na ňu ne- považuje za nevyhnutnú pre vyriešenie sporu, alebo ak nebude mať možnosť zohľadniť rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní. Súdny dvor tiež neodpovie na prejudiciálne otázky vtedy, keď právne účinky situácie, ktorá vznikla pred pristúpením štátu k Únii, nepretrvávali po jeho pristúpení. 4.8.2 Povinnosť uplatňovať právo Únie Úniový právny poriadok vyžaduje od vnútroštátnych súdov, rovnako ako od os- tatných orgánov členských štátov, aby zaručili „úplný účinok ustanovení práva Únie“ . 611 Úlohou vnútroštátneho sudcu je tak najmä „zaručiť právnu ochranu vyplývajúcu pre jednotlivcov z ustanovení práva [Únie] a zabezpečiť jej uplatnenie v celom rozsahu“ . 612 Vnútroštátny súd ako všeobecný súd aplikácie úniového práva je preto v rámci svo- jich právomocí povinný z úradnej moci „v plnej miere použiť priamo uplatniteľné prá- vo Únie“ , 613 a tiež vykladať vnútroštátne právne normy „v čo najväčšej možnej miere“ 607 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, CILFIT , 283/81, ECLI:EU:C:1982:335, body 16 a 18. 608 Čl. 99 RP SD. 609 SIMAN, M., SLAŠŤAN, M.: Súdny systém Európskej únie . 3. vyd. Bratislava : Euroiuris, 2010, s. 319. 610 Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 1982, Morson a Jhanjan , 35/82, ECLI:EU:C:1982:368, bod 10; a z 24. mája 1977, Hoffmann-La Roche , 107/76, ECLI:EU:C:1977:89, bod 6. 611 Rozsudok Súdneho dvora z 11. februára 2021, M.V. a i. , C-760/18, ECLI:EU:C:2021:113, bod 74. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 2009, Angelidaki a i. , C‑378 až 380/07, ECLI:EU:C:2009:250, bod 207. 612 Rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. , ECLI:EU:C:2004:584, bod 111. 613 Rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 2021, Whiteland Import Export , C-308/19, ECLI:EU:C:2021:47, bod 31. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N , C‑384/17, ECLI:EU:C:2018:810, bod 61; a z 8. septembra 2010, WinnerWetten , C‑409/06, ECLI:EU:C:2010:503, bod 55.

95